Straka obyčajná alebo straka čiernozobá (Pica pica) je spevavac z čeľade krkavcovitých.
Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s chrakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.
Hlas – hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.
Rozšírenie – rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom sa dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibírskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.
U nás sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Straky sú najčastejšie pozorované v nížinách a v stredných polohách do 900 m n. m.
Hniezdenie – hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetvičiek a hore jemnou výstelkou tráv, korienkov, vlákien a chlpov.
Samice znášajú 6 – 7 zelenkastých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 – 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 – 27 dní.
Potrava – v zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy, ktoré skapali pod kolesami áut.