Tibavsky hrad Podhorod Traditional Cache
Hidden : 5/6/2013
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
3 out of 5

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works
Looking for a different adventure?

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Tibavský hrad - Podhoroď.


Pátranie Vás privedie ku zrúcaninám hradu Tibava inak nazývaného aj Podhoroď nachádzajúceho sa pri obci Podhoroď v okrese Sobrance. Zvyšky tohto trasu sú na vápencovom kopci bradlového pásma, ktorý vystupuje z východného svahu doliny Sobraneckého potoka na rozhraní Beskydského predhoria, Vihorlatských vrchov a masívu Popriečneho.


Historia:
V roku 1404 došlo v Podhorodi ku krádeži. Pri jej vyšetrovaní vznikla aj prvá písomná zmienka o dedine. Tá sa v listine opisujúcej incident objavuje pod maďarským variantom svojho názvu : Varalya. V súčasnej maďarčine by to bolo Váralya, teda „Podhradie". Pod týmto tvarom bola dedina známa aj v nasledujúcich storočiach (je ním súvisle označovaná vo všetkých písomnostiach od 15. až do konca 17. storočia). Z neskorších storočí je už dobre známy aj jej miestny nárečový názov Podhradze. Používal sa až do čias prvej československej republiky, kedy bola dedina oficiálne premenovaná na Podhradie. Po druhej svetovej vojne sa ustálil terajší názov. Vzhľadom na meno dediny veľmi neprekvapuje, že sa nad ňou kedysi týčil hrádok. Podhradie bolo v 14. až 17. storočí majetkovou súčasťou hradného panstva Tibava, vo vlastníctve šľachticov z Tibavy, Michaloviec, Vinného a ich príbuzných. Koncom 16. storočia bola Podhoroď veľkou dedinou, asi najväčšou na panstve Tibava. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo, zväčša rusínskeho pôvodu.
Hrádok vznikol možno už v druhej polovici 13. storočia, ale väčšina odborníkov je radšej opatrná a datuje jeho vznik skôr do prvej polovice 14. storočia. Jestvujú o ňom len dve spoľahlivé zmienky : Jedna z roku 1337 a druhá datovaná do roku 1345. Preto pravdepodobne existoval už aspoň v 20. alebo aspoň 30. rokoch 14. storočia. Istejší než dátum jeho vzniku je fakt, že ho dali postaviť šľachtici z tibavského panstva. Vlastnili a využívali ho, podľa všetkého ako pevnosť na stráženie miestnej cesty a ako prechodné obytné útočište. Hrad menil často svojich majiteľov. Vládli na ňom Vumayovci, Zobráncziovci, Bándffionci, Pongráczovci, Lacskayovci a grófska rodina Sztárayovcov.
Pôvodný hrad Tibava pri Podhorodi bol v prvej tretine 14. storočia poškodený a spustol.

Okrem Podhoroďského hradu jestvoval v chotári južnejšie ležiacej dediny Choňkovce (na pol ceste medzi Tibavou a Podhoroďou) ešte jeden, o čosi menší hrádok (tiež dielo a vlastníctvo šľachticov z Tibavy). Z doterajších archeologických výskumov vykonaných v priestore oboch stavieb vyplýva, že hrádok nad Podhoroďou je starší ako ten v chotári Choňkoviec. Aký skromný je hrad také skromné sú aj jeho dejiny.

Exterier:
Oválnu dispozíciu hrádku pri podhorodí predurčil samotný skalný vrch. Nad prístupovou cestou, ktorá sa vretenovito stáčala vo svahu, stála v čele opevnenia mohutná valcová veža s valenou klenbou v prízemnej časti interiéru. zachovali sa z nej zvyšky plášťa, náznaky klenby a úzkeho kamenného schodišťa, ktoré v šírke múru sprístupňovalo suterén z vyššie sprístupneného podlažia. Za vežou stál palác pristavaný k robustnej kamennej hradbe. Okružnú múr, ktorého zostatky dosahujú v základe úctihodnú šírku 2,5 metra obieha temeno bradla a za obytnou budovou uzatvára malé nádvorie. Na východnej strane sa hradba vracia k masívnemu nárožiu domu s odstupom vhodným na osadenie hradnej brány. Vchod ústi na nádvorie, odkiaľ bol nepochybne prístupný palác a z nech, pravdepodobne z vyššieho poschodia, sa vchádzalo do veže, posledného útočiska pevnosti.

Sučasny stav:
Zvyšky hradu pozostávajú z bývalej veže - či presnejšie, toho, čo zostalo z jej prízemia a kúsku prvého podlažia. Zachovali sa aj zvyšky rohu severovýchodnej steny ale zaujímavejší pohľad ponúka severná stena. Zďaleka najvyššie sa týčiaci kus muriva veže, čo ešte stojí. Na úplne opačnom konci, blízko miesta, kde chodník vyústil tesne pred vežu, vidieť podstatne zarastenejšie zrúcaniny juhozápadnej steny. Ak vysadnete na prístupnejšiu hornú časť muriva steny, otvorí sa vám celkom pekná panoráma dediny a okolia. Z hradného paláca neostalo stáť nad zemou absolútne nič, no vo veži sa zachovala jej prízemná miestnosť a prízemná časť schodiskovej komory. Následne môžeme vidieť bývalé dvere spájajúce prízemnú miestnosť veže s malou schodiskovou komôrkou. Steny a múry komôrky su dosť zarastené, najmä hore, na korunkách muriva, ktoré úplne pokrývajú koberčeky trávy. Schody boli určite drevené, vzhľadom na jednoduchosť veže a celkovú skromnosť hradu. Podľa tvaru miestnosti však môžete približne vytipovať miesto, na ktorom stáli a opierali sa o vnútorné steny. Na prvom podlaží bol pravdepodobne univerzálny prechod, prepájajúci naraz obytné izby paláca so schodiskovou komorou a vežou. severnej stene veže a zlezieme trochu nižšie, kde naďabíme na posledné prežívajúce zvyšky niekdajších obvodových hradieb. Nezostalo z nich veľa, no stále vzbudzujú rešpekt, hoci chránili tak malý a nevýznamný hrad.

 

 


Povesť o hrade:
Keď si starý Imrich Michalovský, pán hradu Tibavy, doviedol do domu mladú krásnu manželku jeho srdce sa naplnilo mladistvými túžbami. Manželka kvitla čím ďalej tým viac ruží sa rozvíjalo na jej tvári. Rozčúlilo ho však to keď mu povedala, že bude matkou jeho dieťaťa a začal ju nenávidieť. Myslel si, že nieje otcom syna ktorý sa im narodil, ale že ona má milenca. Po tom ako sa rozhodla utiecť a prichytil ju s myšlienkou že ide za milencom ju uzavrel do väzenia. Neskôr na Veľký Piatok ju chcel dať zamurovať no po jej prosbách aby jej ešte dovolil do kostola od toho upustil. Aj napriek jej modlitbám, aby ho Pán Boh osvietil ju zabil zo slovami Tu máš beštia a ona zomiera v jeho náručí.

Cesta k hradu:
Z obce Podhoroď ideme štátnou cestou smerom na Ubľu. Hneď za domami je pri ceste opustený kameňolom v úbočí hradného vrchu. Stadiaľto vedie cesta na hrad ktorá je strmá, no krátka, trafíte tam ľahko. Ak máte pochybnosti, sleduj vid.moje waypointy.


Prajem pekný turisticky zážitok!



Zdroje:

  • Jaroslav Nešpor - Za tajomstvami zrúcanín, 2003
  • petermolnar.blog.sme.sk
  • www.zamky.sk

Additional Hints (No hints available.)



Advertising with Us