Ružový mlyn
Piešťanský Ružový mlyn bol postavený v rokoch 1917 až 1918 - v období, keď boli Piešťany plné vojakov ranených na bojiskách prvej svetovej vojny a mesačné prídely múky, masti a mäsa prichádzali oneskorene. Vtedy sa Ľudovít (Lajoš) Winter na základe rady Edmunda Tolnaya rozhodol postaviť v Piešťanoch mlyn, ktorý by umožnil zabezpečiť obživu zotavujúcim sa vojakom a zároveň by bol motorom priemyselného rozvoja mesta.
Stavba parného mlynu bola realizovaná podľa projektu inžinierov A. Bachracha a A. Harsányiho. Winterovci pomenovali mlyn podľa dcéry Ruženy. Názov Ruženin mlyn sa však neujal a už čoskoro ho všetci poznali ako Ružový mlyn. Zrejme preto, že v logu mlyna sa objavil znak trojruže symbolizujúci prosperitu a rozkvet mlynárskeho remesla.
Mlyn začal svoju prevádzku v roku 1918 a počas trvania medzivojnovej Česko-Slovenskej republiky bol jedným z popredných mlynských závodov. Svoj význam nestratil ani počas druhej svetovej vojny, keď Ľudovít Winter strávil vojnové roky v koncentračných táboroch. Po oslobodení sa vrátil do Piešťan a pokračoval v budovaní Ružového mlyna. Sortiment rozšíril o dnes už legendárny BB puding či výrobu vtedy absentujúcej detskej výživy pod názvom Panvita.
Dnes už elektrický mlyn počas svojej aktívnej činnosti, prešiel niekoľkými prestavbami. V roku 1929 bola prepojená hlavná budova so skladom múky a pravdepodobne sa zmenilo aj technologické zariadenie. Podľa plánov architekta A. Szönyiho vo vojnových rokoch 1942 až 1948 doplnili areál mlynu o jednotraktovú časť k pôvodnému silu.
Počas 70-tych rokov 20. storočia, mlyn obohatili o architektonicky bezvýrazové stavby, ktoré poslúžili pre potreby rozširujúcej sa výroby. Súčasne prebehla aj posledná výmena technologického zariadenia. V roku 1997 upravili fasádu do dnešnej podoby so zachovaním pôvodných secesných prvkov.
Výroba múky a pekárenskych výrobkov prebiehala v Ružovom mlyne až do roku 2002.
V roku 2008 bol mlyn vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zatiaľ je ťažké odhadnúť aká budúcnosť čaká túto nádhernú, pôvodne secesnú budovu. Posledné používané technologické zariadenie je stále jej súčasťou. V areáli sú niektoré budovy využívané na výrobu kúpeľných oblátok, iné, ako skladovacie priestory. Správcovia budovy hovoria o možnej prestavbe na hotel, wellness centrum, centrum zábavy ... V každom prípade počítajú s odstránením technologických zariadení, a len s malou expozíciou, dokumentujúcou existenciu a prevádzku mlynu. Nech už to bude akokoľvek, môžeme sa tešiť aspoň z toho, že Ružový mlyn sa nezaradil medzi náhle miznúce objekty našej historickej industriálnej architektúry.
Zdroj
http://www.abpiestany.sk/index.php/serial/desatopustenychmiestvpn/191-ruzovymlyn.html http://www.dobrodruh.sk/historicke-pamiatky/ruzovy-mlyn-v-piestanoch#
EN
The Rose Mill House was built in 1917-1918. At that time Piešťany was crowded with soldiers, who had been wounded on the battlefield during WWI and monthly flour, lard and meat rations weren’t being delivered on time. Back then Ľudovít (Lajoš) Winter (thanks to the advice of Edmund Tolnay) decided to set up mill house, which would cater for recovering soldiers and simultaneously it would trigger the industrial development of the town. The construction of the mill was realized according to the project of engineers A. Bachracha and A. Harsányiho. The Winters named the mill after their daughter Ružena, but it didn’t come into use. Instead of this name everybody got used to call it Rose mill house soon. Probably because of the emblem of three roses symbolising prosperity and bloom of millers’ craft. The mill was put into operation in 1918 and it was one of the leading mill plants in the interwar Czekoslovakia. It did’t lose it’s importence even during the WWll, when Ľudovít Winter spent the years of war in concentration camps. He returned to Piešťany and continued in construction of The Rose Mill House after he had been freed. He broadened the assortment by legendary BB puding and also baby food called Panvita, which was missing at that time. The mill house (which is electrical nowadays) has undergone a few reconstructions during its active operation. The main building was connected with the flour storehouse and the technological equipment was probably changed in 1929. The part of building was added to the former granary according to the project of architect A. Szönyiho from 1942 to 1948. The mill house was extended by architecturally indistinctive buildings, which were covering the requirements of expanding production in the seventies of 20th century. Also the technological equipment was exchanged for the last time at that time. The facade was converted to today’s form with preservation of Art Nouveau features in 1997. The production of flour and bakery products in the Rose Mill House was under way up to 2002. The Rose Mill House was declared as a national monument in 2008.