Rumpal Traditional Cache

Rozvoj baníctva a vznik banských miest kládli čoraz väčšie nároky na pravidelnú prepravu ťažkých a objemných nákladov. To si vynútilo budovať cesty aj cez vysoko položené horské sedlá. Práve nad Prašnicou sú dve vhodne situované horské sedlá a to Prašnické sedlo (1037 m n. m.) a najmä najnižšie položené Východné Prašnické sedlo (920 m n. m.), ktoré umožňovali vybudovanie cesty na Liptovskú stranu za predpokladu prekonania k ním vedúcich terasovitých roklín s vodopádmi. Skúsení banskí majstri tento problém vyriešili profesionálne. V najbližšej z roklín, teraz nazývanej „Chytrô“, v skalnatom prahu vysekali pre cestu strmý zásek a v ňom osadili v baniach dobre známy rumpál, pomocou ktorého vozy vyťahovali, prípadne spúšťali a zrejme pritom využívali aj silu úžľabinou pretekajúcej vody. Dĺžka cestného prechodu od odbočky v Hornojelenskej doline po Východné Prašnické sedlo je necelých 3 km, prevýšenie okolo 300 m. Cesta zásekom cez skalný prah, kde bol rumpál, meria 60 – 70 m s prevýšením asi 20 – 25 m. Dĺžka vodného žľabu v skalnej stene je cez 20 m.
Zdroj: Bystrický permon 4/2008