Veľká skala
Geologické pomery:
Sme na rozhraní Podhôľno-magurskej a Fatransko-tatranskej oblasti Vonkajších Západných Karpát odkiaľ pozorujeme rozhranie rozdielnych geomorfologických celkov. Do Vyšného Slavkova prichádzame od Lipian flyšovým pásmom a očarení malebnou krajinou stojíme na konci zálivu vnútrokarpatského paleogénu Spišsko-šarišského medzihoria. Východným a západným smerom sa rozprestiera vnútrokarpatské flyšové pásmo.
Na východe pozorujeme Bachureň a na západ Levočské vrchy. Sú tvorené zlepencami, ílovcami a rôznymi zvrstvenými pieskovcami. Pozorujeme oku lahodiace mäkké povrchové tvary, ktoré sa vyvinuli vďaka geologickému zloženiu. Reliéf je tu členitý s typickými strmými svahmi. Južným smerom nás očaruje pohľad na Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska, jadrového pohoria. Vyše 600 metrové prevýšenie dodáva Smrekovici dôstojný ráz.
Na stavbe Smrekovice sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. V najsevernejšej časti pohoria - medzi Lipovcami, Lačnovom, Vyšným Slavkovom, plošinou Sihoť po Geredziny - je na kryštalické jadro nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov. Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence. Po ich vyzdvihnutí vznikla Veľká skala.
Veľká skala
Vďaka turistickým nadšencom bola Veľká skala sprístupnená modrou turistickou značkou. Značka vedie z Vyšného Slavkova okolo kameňolomu a postupuje Suchou dolinou okolo Antalovho potoka. Míňa odbočku do Malinkovej doliny, vstupuje na lúku, kde odbočuje doľava, prekračuje potok a pomerne prudko stúpa na Veľkú skalu. V závere výstupu v skalnom teréne na pravej strane pozorujeme úzku a strmú roklinu. V jej hornej časti je zakliesnený balvan, čím vzniká tunelová brána. Ešte krátky prudký výstup a stojíme na vrchole Veľkej skaly vo výške 930 m.n.m..
Je to pozoruhodná skala, kde skalné bloky a steny dosahujú výšku až 30 m. Prekrásne výhľady sú odmenou za vynaloženú námahu pri výstupe. Juhozápadným smerom pozorujeme Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska. Západným smerom zas rozsiahle lúky plošiny Sihoť, v pozadí Levočské vrchy a za dobrej viditeľnosti aj Lomnickú rázsochu vo Vysokých Tatrách. Severným smerom obmedzene vidíme lúky na plošine Roveň, Zápač a smerom k Lačnovskému sedlu. Nad lúkami sa dvíha geomorfologický podcelok Bachureň. Severovýchodným smerom pozorujeme dominantnú Maguru.
Z Veľkej skaly modrou značkou cez Boldigáň prichádzame do severnej časti rozsiahlych horských lúk v lokalite Kravcová. Tu sa napájame na zelenú turistickú značku, ktorá vedie naprieč celým pohorím Branisko.
Zdroj
Výhľady z miesta na www.heywhatsthat.com
Prístup:
- z Vyšného Slavkova 
(3 km, 1:30 h)
- zo Šindliara najprv 
neskôr na Kravcovú, potom 
na Boldigáň a zvyšok (6,8 km, 2:25 h)
odkaz na mapu
Počasie:
← pridaný 20.9.2014