Petržalské vŕšky tvoria spojnicu medzi Alpami na juhozápade a Karpatami na severovýchode. Vznikli v treťohorách počas Karpatsko-alpínskeho vrásnenia. Zaujímavosťou je, že sa geologickou skladbou nepodobajú na žiadne iné treťohorné pohorie, čo je v geológii unikátny jav.
autor: Jára Cimrman, jr, jr.
Jára Cimrman sa zapísal zlatými písmenami do mnohých oblastí českej vedy, techniky a umenia (pozri Wikipedia). Menej známy, ba až takmer neznámy, je jeho vnuk Jára Cimrman, jr, jr. No aj on zanechal svoje stopy vo viacerých oblastiach vedy a bývalého Československa.
Napriek vysokému uznaniu, ktorému sa junior junior tešil v niektorých vedeckých kruhoch, na jeho výskumy Petržalských vŕškov som sa predsa len pozrel bližšie. V prvom rade treba povedať, že v súčasnosti už samotný názov je zavádzajúci. Ostal iba jeden vŕšok (južnejší), kým severnejší bol zlikvidovaný pri úprave terénu pre stavbu budúceho hokejového štadióna. Neskoršie udalosti spôsobili, že na tomto mieste nemáme ani vŕšok, ani štadión.
Pri určovaní veku vŕškov som sa opieral o pamätníkov a ich spomienky – no žiaľ v čase vyslovenia svedectva už dosť ovplyvnené množstvom vypitého zlatistého moku. Jeden tvrdil, že vŕšky vznikli pri výstavbe nového sídliska ako skládka suti z vybúranej starej Petržalky– t.j. v 70. rokoch 20. storočia. Druhý oponoval, že vŕšky tu boli už v časoch pred výstavbou a pochádzali zo suti vybombardovanej Apolky – čiže sú asi o 30. rokov staršie.
Rád by som zistil, aká je pravda. Ak máte akékoľvek vedomosti o vŕškoch, napíšte ich do logu a ja listing doplním. Dúfam, že tak vznikne ucelený obraz o najvyššom terénnom bode Petržalky.
Popis vŕšku
celková dĺžka: 788 m
maximálna šírka: 180 m
dĺžka hrebeňa: 658 m
maximálne prevýšenie nad terénom: 21 m
maximálna výška: 154 m/m
objem: 913 780 m3
Rastliny: trávy a buriny rôzneho druhu, náletové dreviny
Živočíchy: okrem stôp po off-roadistoch, nezistené.
Upozornenie: vŕšok využívajú (využívali?) nadšenci off-roadov, takže pri odlove buďte opatrní. Pozor na jamy v úbočí vŕšku.
Výsledky pokračujúceho výskumu, revízia č.2 z 31.8.2013
Makro 14 uvádza, že vŕšok vznikol okolo roku 1975 a podstatnú časť tvorí suť a bordel zo starej Petržalky a potom aj zem z hĺbenia základov novej Petržalky.
FRUITIK vyvracia možnosť, že by sem bola uložená suť z vybombardovanej Apolky a tvrdí, že je to skládka zo starej Petržalky. Toto úvádza aj Xotoxpv. Podľa toho by ale vŕšok začal vznikať dávno pred rokom 1975.
Sviri pripomína možnosť, že vŕšok chránil Kittsee pred tlakovou vlnou po možnom výbuchu Slovnaftu. Toto je ale natoľko nepravdepodobné, že sa s touto teóriou ďalej nebudeme zaoberať. Zároveň Sviri spochybnil Cimrmanovu teóriu vrásnenia v treťohorách, lebo na mapach III. vojenského mapovania z (približne) roku 1880 sa horstvo nenachádza. Autor kešky by Cimrmana zatiaľ úplne nezavrhol, lebo na Mercatorovej mape Uhorska z roku 1632 je na mieste Petržalských vŕškov nejaká bodka. Znalci však pripúšťajú, že by to mohol byť aj mušacinec. Na analýze bodky sa pracuje a predbežné výsledky môžeme očakávať už v roku 2017.
DUERO a kolektív spomínajú prítomnosť Ovce domácej (Ovis aries), ktorá sa však v súčasnosti už na kopci nevyskytuje.
CDRW uvádza divého zajaca, skáčuceho od auta. Pravdepodobne prišiel do styku so zajacom poľným automobilovým (Lepus europaeus automobileus)
Nezávislé zdroje v poslenej dobe zaznamenali zvýšený pohyb Homo sapiens sapiens geocachingeus.
Zatiaľ nie sú žiadne správy o bývalom severnom Petržalskom vŕšku.
Výsledky pokračujúceho výskumu, revízia č.3 zo 16.10.2015.
Ako uvádza vo svojom logu balevas, Petržalské vŕšky nie sú významné iba z geologického hľadiska, ale aj historického. Z tohto vŕšku sa na lyžiach do Rakúska spustil James Bond a tak unikol príslušníkom Verejnej bezpečnosti (VB).
Limansvk spomína, že pri keške našiel zvlečenú kožu z hada a naznačuje, že by to mohla byť koža niektorého z kešerov? Alebo koža hada kešera? Tieto konštrukcie v našom výskumnom tíme (ja a moje druhé ja) zatiaľ nenašli pochopenie a tak, na základe doterajších zistení zostávame pri konštatovaní, že na vŕšku sa vyskytujú aj hady. Túto tému sme konzultovali so znalcami miestnych pomerov. Podľa nich určite nejde o hada jedovatého. Obtiažnosť kešky tak ostáva na pôvodnej hodnote.