Bratislava IV-altanok Traditional Cache

Dúbravka je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 40 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy a Podvornice. Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.
V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.
V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.
Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.