Listing nie je pre odlov kesky podstatny, podstatna je len jeho horna cast, kde sa fakty prelievaju do pribehu. Napriek tomu budeme radi ak si ho precitate cely, hoc vam to mozno trochu casu zaberie.
KU KESKE:
Pri minimalnej snahe v patrani po technickych pamiatkach mozete v okoli duklianskeho priesmyku bez problemov (i vdaka dvom existujucim keskam) najst lietadlo, minomet, tanky ci udolie smrti, ktoreho navstevu aj vrelo odporucame. To co je trosku zastcenejsie a pre cezpolneho tazsie najditelne vam chceme sprostredkovat prave touto keskou za najdenim ktorej sa budete musiet trosku prejst a vcitit do koze spojeneckych vojakov.
V obrazkoch k tejto keske vam ponukame provizornu mapku uzemia ktore bude pre vas smerodajne. Zaroven uvadzame i uryvok z dennika neznameho cesko-slovenskeho vojaka, popisujuceho jeden z dni stravenych v tychto miestach. V kombinovanom pouziti mapky a vojakovej vypovede vonku v terene zaiste spravne zodpoviete nase otazky a dosadite konstanty do vzorca finalnych suradnic.
Z dennika neznameho vojaka:
,,18. november 1944
Po navrate z dvojtyzdnoveho osetrenia v polnej nemocnici pri meste Dukla som nemohol byt nasadzovany do bojov a tak som dalej sluzil ako spojka 3. Cesko-slovenskej brigady s ostatnymi sovietskymi bojujucimi jednotkami.
I v toto rano som mal doniest cerstve rozkazy pre jednotky bojujuce ponize Vysneho Komarnika. Veliaci dostojnik mi v dedine odovzdal mapku potrebnu pre tuto ulohu a vyslal ma za velitelom 3. CS brigady, ktoreho stab bol umiestneny niekde v lesoch juzne od obce. Ten som bez problemov nasiel, hoci bunkrove mestecko zlozene hadam z viac ako A bunkrov bolo zasite vskutku obdivuhodne. Uz o par minut som teda mohol opat vyrazit aj so spravami pre delostrelectvo umiestnene na druhej strane udolia, este juznejsie v smere na Nizny Komarnik.
Po prebehnuti udolim, ktorym sa teraz ozyvala neutichajuca delostrelecka palba som narazil na prve z nasich diel, sluziace zrejme na zabezpeku ustupovej cesty na zadne linie. S uctou som vzhliadol ku B hned pri ceste a ponahlal sa po spevnenej ceste dalej.
S narastajucim hlukom som coraz vyraznejsie rozoznaval nase delostrelecke postavenia rozmiestnene v jednej linii smerujucej juhozapadne na nepriatelske postavenia. Nasiel som v jednej z vybudovanych zemlianiek veliaceho dostojnika a odovzdal mu spravy zo stabu. Takmer vzapati nasi z cesko-slovenskeho delostreleckeho pluku zacali podpornu palbu pre 1. utok jednotiek CD. sovietskeho streleckeho a 1. ceskoslovenskeho zboru na nepriatelske postavenia juzne od Nizneho Komarnika.“
V texte dennika su zakomponovane chybajuce udaje, ktorych spravne dosadenie do nasledovneho testu a vzorca si vyzaduju vasu navstevu na uzemi Duklianskeho priesmyku. Nezabudnite si prilozenu mapku, moze vam velmi ulahcit pracu:
A/ Kolko bunkrov sa nachadza na mieste stabu 3. ceskoslovenskej brigady juzne od Vysneho Komarnika?
1. od 1-3 (potom A = 7 )
2. od 4-8 (potom A = 8 )
3. viac ako 10 (potom A = 6 )
B/ Co najdete nad cestou pri prvom obrannom dele juzne od Vysneho Komarnika?
1. pramen s nepitnou vodou (potom B = 2 )
2. kriz s jezisom (potom B = 3 )
3. tabulku ,,minove pole“ (potom B = 1 )
CD/ Pre jednotky kolkeho sovietskeho streleckeho zboru bola spustena podporna palba (vid. infotabula na mieste)?
1. CD = 89
2. CD = 67
3. CD = 12
Final kesky sa nachadza na suradniciach:
N 49° 23.(A)(B)(B+1)
E 021° 41.(CD+20)(A-B-3)
Co predchadzalo Dukle?
Ak povazujeme vypuknutie druhej svetovej vojny a jej priebeh po rok 1944 za zname fakty, mozme plynule prejst k jej poslednemu roku, kedy sa velmi priamo zacala dotykat i uzemia vtedajsieho samostatne nesamostatneho Slovenskeho statu. Inak na jednej strane vyznamneho pre Slovakov z hladiska existencie nasho prveho vlastneho statotvorneho celku, na strane druhej vsak zahambujuceho vzladom na jeho satelitnost a zjavnu prislusnost k fasistickemu Nemecku, zodpovednemu za krivdy druhej svetovej vojny.
Uz rok 1943 a totalna mobilizacia Nemecka ako aj zvrat na vychdnom fronte, kde zacinalo byt zjavne ze fasisti nemaju na porazku Sovietskeho zvazu zacali v nasej krajine vytvarat predpoklady pre vzburu proti rezimu. Ked sa k tomu pridala vola postavit sa autoritativnemu rezimu prezidenta Tisa, ako aj tuzba byt po vojne na vitaznej strane a vniknutie Nemeckej okupantskej armady na nase uzemie – mohlo 29. augusta pod heslom: „Heslo >Začnite s vysťahovaním< platí od 20:00 hodin dnešného dňa“ , vypuknut Slovenske narodne povstanie (dalej len SNP).
Tu vsak trochu predbiehame historiu, ktorej sa naozaj chceme v tejto keske venovat. Dukla a jej dobyvanie totiz priamo suvisi s SNP. Podla prapovodnych planov mala byt totiz operacia na Dukle podpornou pre vypuknutie povstania na Slovensku. Sovietske jednotky ako aj jednotky cesko-slovenskej armady mali svojim preniknutim na uzemie Slovenskeho statu podporit povstalcov a zabezpecit postupne oslobodzovanie okupovaneho uzemia.
Velke mnozstvo faktov zapricinilo, ze tomu napokon nebolo tak. Tie najvyznamnejsie z nich zhrnieme do par bodov nasledovne:
- Absentujuca alebo nedostatocna komunikacia na trase Sovieti – povstalci zapricinila velke mnozstvo chybnych krokov, ktore viedli k zbytocnym obetiam
- Ten isty dovod bol zrejme i taziskom pri tzv. zrade dvoch vychodoslovenskych divizii, ktorych ulohou bolo vytvorit medzeru v obrane a dopomoct tak spojeneckym armada k vstupu na nase uzemie
- Nedostatocne naplanova Duklianska operacia, kedy Sovietske velenie predpokladalo, ze cely konflikt bude uzavrety do piatich dni. Velke podcenenie charakteru priestoru vedenia bojovej cinnosti malo napokon za nasledok desattisice obeti na oboch stranach a boje natiahnute do dvoch mesiacov.
- Poslednym dovodom bol prave samotny zaciatok a teda vypuknutie SNP. To totiz vypuklo pomerne predcasne a teda ak pomoc nedokazala byt zabezpecena v horizonte predpokladanych (nerealnych) piatich dni, bola v podstate bezpredmetnou.
Co sa stalo na Dukle?
Ako je zrejme z toho co sme doteraz uviedli, Dukelska operacia rozhodne neskoncila uspechom. Uz v prvy den, 8. septembra 1944 bojov kedy sa spojencom nepodarilo dobyt ani polske Krosno, situacia predznamenala celkovy tazky priebeh konfliktu.
Samotne mesto Dukla sa podarilo obsadit az 20. septembra, kedy poslednych sedem dni prebiehali predovsetkym boje o tzv. kotu 534, dominantu Nemeckej obrany mesta. V tychto dnoch neprestajne bez oddychu a moznosti na spanok prechadzal vrchol koty z nemeckych ruk do spojeneckych a naopak. Sam Ludvik Svoboda sa neskor vyjadril, ze kto zazil tieto boje, dozaista na ne do smrti nezabudne. Niektori vojaci nasadzovani v bojoch o kotu 534 odmietli na druhy den opat ist do samovrazedneho dobyvania pahorku, za co boli na vystrahu a podporu poslusnosti popraveni. Dnes neskutocne krute a neludske, v casoch vojny ale prirodzene a nevyhnutne riesenie.
Ako sa boje blizili k hranici, stavali sa stale krutejsimi a tvrdsimi. Medzi take patri i boj o bezmennu vysinu pri dedine Barwinek. Nasadena Cesko-slovenska brigada tu prisla o svojich poslednych 7 tankov. Nasledne zial boje pokracovali dalsimu utrapami a neuspechmi a to az do 4. oktobra, kedy sa podarilo premoct silnu nemecku obranu a juzne od Duklianskeho priesmyku preniknut na Cesko-slovenske uzemie. Este v ten isty den sa na nasom uzemi podarilo oslobodit i Vysny Komarnik.
V tychto bojoch bol ucastny i Cesko-slovensky zbor, vypovede ktoreho vojakov i dodnes vytvaraju zimomriavky na krku. Udatni bojovnici v zilach ktorych koluje ta ista ceska a slovenska krv ako nasa hlasili ze po vstupe na nasu podu, oslobodenu podu sa v nich rozlial pocit nekonecneho stastia. Vedeli ze su doma a mysleli na to, ze ak aj umru v tomto nezmyselnom konflikte, uz to bude doma. Bude to tam kde maju korene, kde slzy ich matiek a krv ich otcov kropili zivnu podu, kym oni krok po kroku, hladni, vycerpani a zraneni putovali vychodnym frontom spat. Spat tam, kde pravom patria do Slovenskej domoviny. Je zvlastne krasne a inspirujuce, pocuvat starych panov ako so slzou v ociach hovoria, ze boli ochotni za vlast polozit zivot. Je to krasne a smutne zaroven, ak si uvedomime v akej dobe zijeme a ako sa k sebe ludia spravaju. Ako si Slovaci nectia svoju vlast a nechaju ju rozkradat, nicit vsetko to za co ini i v tychto miestach prelievali vlastnu krv. A jedine konstruktivne co clovek pocuje, je ze sa treba co mozno najskor prestahovat na zapad... je to hanba kazdeho z nas.
Tymto konstatovanim si vlastne premostujeme popisanie poslednej casti dukelskej operacie. Po preniknuti spojencov na nase uzemie sa Nemci stiahli o 6 kilometrov hlbsie, kde sa im podarilo obsadenim dvoch vysin nasledne utoky uspesne odrazit.
Velenie sa preto rozhodlo utocny uder premiestnit juhovychodne od priesmyku v smere Kapisova – Svidnik. Prave tu v udoli potoka Kapisovka sa v obdobi od 21. do 27. oktobra odohrali vobec najtvrdsie boje celej operacie. Toto udolie neskor dostalo velmi priznacne pomenovanie ,,Udolie smrti“ , ktore nesie az dodnes. Napriek konecnemu vitazstvu sa sovietskym armadam z tychto miest nepodarilo vyraznejsie postupit v smere na Svidnik.
Prave v tomto case sa Nemeckym armadam podarilo na strednom Slovensku potlacit Slovenske narodne povstanie a vacsina povstalcov presla do hor na partizansky sposob boja. Dosledkom toho sa zastavila i tato operacia a presla to tzv. obrannych bojov. Lokalne utoky vykonaval uz len cesko-slovensky armadny zbor spolu so 67. delostreleckym.
Napriek tomu, ze sa dnes casto hovori o Dukelskej operacii ako o neuspesnej, treba vyzdvihnut i jej pozitivny prinos. Samozrejme vyziadala si neprimerane mnozstvo obeti ale z pohladu povodneho zameru – pomoct SNP,nebola uplne zbytocna. Viazala totiz Nemcom obrovske mnozstvo vojakov a techniky, ktore by inak mohli pouzit proti povstalcom. Bojmi v karpatsko-dukelskej operacii bolo taktiez viazanych az okolo 60% vsetkych nemeckych sil nasadenych v oblasti ukrajinskeho frontu. Tieto boje taktiez znemoznili Nemcom vyuzit docasnu operacnu prestavku vo Varsavsko-Berlinskom smere na presun svojich sil do Rumunska a Madarska kde utocil 2. a 3. ukrajinsky front. Nemci tak nemali na juznom cipe Karpat dostatok vojenskych sil na obranu.
Boje o horske priesmyky, udolia a navrsia Karpat v tychto miestach boli naozaj urputne a zdlhave. Utociaca armada s Cesko-slovenskym armadnym zastupenim tuziacim po oslobodeni domoviny a navrate do rodnych koncin sa stretla dobre vybavenom a vystuzenou Nemeckou.
Zaujimave su v tomto pripade aj vypovede nemeckych veteranov. Vacsina z nich sa zhoduje v tom, ze si uvedomovali klesajucu silu svojej armady a nerealnost vitazneho zavrsenia konfliktu. Boli vsak rozhodnuti bojovat tvrdo a neoblomne predovsetkym kvoli svojim pribuznym a priatelom, vsetkym Nemcom na okupovanych uzemiach, ktorym chceli dat dost casu na utek pred lyncom a vyhostenim. Nasli sa vsak aj taki, co verili sumom o Hitlerovej tajnej zbrani, ktoru ma pripravenu a pouzije ju ked bude najhorsie aby celu vojnu rozhodol v prospech Nemecka.
Tak ci onak, druha svetova vojna ako aj dukelsky konflikt boli jednoznacne tragicke a zbytocne. Na oboch stranach sa proti sebe stretli predovsetkym ludia. Ludia z ktorych mnohi este dnes ziju a podavaju zive vypovede o hrozach, ktore si nasa rozmaznana generacia predstavuje len tazko. Dokazom toho je i castejsie lahkovazne sklonovanie slova vojna, pritomnost smrti a bolesti v uliciach miest za bieleho dna, ci ludskej zloby. Sme generacia, posledna generacia ktora ma sancu zachovat spomienky na zbytocny konflikt, ktory by mal byt vystrahou a varovanim. Sirte preto hrdinstvo nasich predkov, odvahu ich rodin, majte v ucte svoju vlast. Lebo ta nie je len o tych par nevdacnych co maju pristup na diskusne fora socialnych sieti, ci hlasovacie zariadenia v parlamente kde presadzuju svoje hlupe nazory, ale o tom bacovi tam pod horami, tamtom ucitelovi z velkeho mesta, tamtych detoch vo folklornom subore, ale aj o tebe co citas tieto riadky a svojou mudrostou mozes zastavit hlupost inych.