Mosty RS

Rieka Rimava preteká mestom Rimavská Sobota a rozdeľuje ho tak na dve časti - severovýchodná časť s centrom mesta a juhozápadná časť ktorú tvorí niekdajšía samostatná obec, dnes mestská časť Tomašová, mestská časť Sobôtka a najväčšie mestské sídlisko - Sídlisko Západ. Ponad rieku je vybudovaných 9 mostov, z toho 2 sú len pre chodcov - tzv. hojdacie mosty a 1 most je železničný. Železničný most je dnes už nevyužitý, kedysi sa po ňom premávala "poltárska strela". Viac o zrušenej trati sa dočítate pri hľadaní inej skrýše. Pozitívne je, že na mieste zrušenej trate by v blízkej budúcnosti mala vyrásť cyklotrasa.

Vráťme sa ale späť k rieke Rimave. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole (1438,8 m n.m.) v nadmorskej výške cca 1130 m n.m. S celkovou dĺžkou 90 km je najdlhšou riekou na území okresu Rimavská Sobota. Priberá viaceré kátke prítoky. Významnejší je napríklad Klenovská Rimava, ktorá pramení pod vrchom Bánovo v podcelku Balocké vrchy. Pri Rimavskej Bani priberá ďalší významný prítok Rimavicu. Ostatné prítoky sú zväčša bystriny a potôčky, ktoré sa na jar, v jeseni a pri vačších dažďoch značne rozvodnia. Najvačší prítok Rimavy je Blh, ktorý pramení vo vrchu Trstie a má dĺžku 52,5km. Za obcou Drienčany vteká do vodnej nádrže Teplý Vrch a následne pod priehradným múrom z nej vyteká.

Plocha povodia činí 1380 km², dĺžka splavovaného toku je 70km. V hornom toku prechádza hlbokým údolím ako horská bystrina s úzkym riečiskom a kamenitým korytom. Spád sa veľmi rýchlo zmenšuje, tok sa upokojuje a pri Rimavskej Sobote má rieka už nížinný charakter. Tečie tu medzi lúkami a poliami, brehy sú poväčšinou zarastené.

Ešte donedávna sa nad Rimavou pýšil i kamenný turecký most. Vybudovaný bol pre tureckú armádu, ktorá jednak podnikala vpády do okolitých dedín, ale i pre lepšiu kontrolu mesta z neďalekého Tureckého hradu. Ak ale máte radšej romantické príbehy, tak vedzte, že podľa povesti bol most vybudovaný pre tunajšieho bega - tureckého hodnostára, aby mohol prevážať dievčatá do háremu neďaleko Nižnej Pokoradze.

Most vydržal stáť dlho, niektoré zdroje nepravdivo uvádzajú informáciu o zničení mosta Nemcami počas druhej svetovej vojny. Poškodili ho však až povodne v 60. rokoch 20. storočia. O záchranu sa v tom období nepokúsili, preto by ste dnes už po moste pátrali márne. Podobné mosty z obdobia turkov sa zachovali v neďalekej Hnúšti a Poltári.

Mimochodom, viete odkiaľ dostala Rimava svoje meno? Existujú dve verzie. Tá novšia hovorí, že základom je slovanské slovo "rym" vo význame "hlasný zvuk rovnakého pôvodu". Staršia, ale tiež prijateľná verzia, bola prvýkrat publikovaná Samuelom Kollárom v roku 1821 a podľa nej základ slova Rimava pochádza z latinského "rimari", teda rozrývať. V oboch prípadoch je jednoznačný slovanský pôvod prípony "-ava", ktorou sa označovali rieky. Rimava by teda mala označovať hlučnú vodu, rieku, rozrývajúcu územie, ktorou preteká.

Koryto v okolí mesta je regulované, v súčastnosti je každoročne čistené tak, aby mesto odolalo storočnej vode. V nedávnej minulosti boli najväčšie povodne v roku 1974, hovorí sa o nej ako o najväčšej v 20. storočí a nedávno v roku 2010 keď po výdatných dažďoch bola zaznamenaná päťdesiatročná voda.

Záverom vás chceme pozvať na prechádzku povodím rieky Rimavy, a snáď i vy pocítite závan histórie pri pomyslení na to, že už človek praveký sa usídľoval práve na miestach, ktorými prechádzate. Cestou možno stretnete i nejakú tú vydru riečnu, alebo aspoň kačky divé. Ak budete na bicykloch môžte sa vydať i na cyklotúru - k jednému zo stanovíšť cyklotrasy vás zavedieme i my. Cestou narazíte i na ďalšie objekty ako zimný štadión, futbalový štadión, plaváreň, mestskú pláž, tenisové kurty ale aj základnú školu pomenovanú po P.E. Dobšinskom, ktorého fara, na ktorej pôsobil, sa nachádza v neďalekých Drienčanoch.

pri hľadaní buďte opatrní, obzvlášť pri zvýšenej hladine rieky a prineste si prosím pero

be careful, particularly at increased level of water and bring your own pen please