V období medzi dvoma svetovými vojnami tvorila židovská pospolitosť jednu pätinu obyvateľov Rimavskej Soboty, centra Gemera – Malohontu. Významne sa podieľali na hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom rozvoji mesta. V roku 1944, keď sa vlády v Maďarsku chopila profašistická Strana šípových krížov, došlo k okliešteniu občianskych a demokratických práv, ktoré vyvrcholilo vytváraním židovských giet. Z nich viedla cesta už len do koncentračných táborov, ktoré zriadili nemeckí fašisti na územiach bývalého Poľska, Nemecka a Rakúska. Po skončení II. sv. vojny sa vrátila do Rimavskej Soboty z tisícky deportovaných necelá stovka. Svoje osudy väčšinou už nemali komu vyrozprávať, do obydlí sa nevrátili rodičia, súrodenci, manželia, manželky. No život musel ísť ďalej. Tých pár náhodne preživších ukázalo veľkú mieru vnútornej energie, o čom svedčí skutočnosť, že sa pokúsili začať nový život na troskách bývalých rodín.
Bývalá synagóga v Rimavskej Sobote na Cukrovarskej ulici bola asanovaná v roku 1986. „Hoci synagóga prežila vojnové roky, v povojnovom období ju nečakal priaznivý osud. Keďže z pôvodných obyvateľov, ktorí v minulosti navštevovali synagógu zostalo len torzo, bola synagóga koncom 70 – tych rokov uzatvorená pre jej chátrajúci stav. Ortieľ vyniesli vtedajší predstavitelia mesta, ktorí miesto snahy o záchranu tejto kultúrnej pamiatky vyvinuli nemalú snahu o jej zrovnanie so zemou, čo v tej dobe nebol na Slovensku ojedinelý prípad. V roku 1986 došlo k demolácii synagógy a do roku 2005 priestranstvo zívalo prázdnotou. Vtedy začala iniciatíva predstaviteľov mesta Rimavská Sobota, aby na mieste bývalej synagógy vyrástol pamätník obetiam holokaustu. Po viac ako štvorročnom úsilí sa podarilo túto iniciatívu dotiahnuť úspešne do konca. Od vtedy sa Rimavská Sobota pýši pamätným miestom, kde sa každoročne schádza verejnosť, aby si pripomenula vojnové roky a zvlášť obdobie holokaustu.