Martin Rázus
(pseudonymy Mrazák a i.) bol slovenský básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický kňaz.

Životopis
Narodil sa v obci Vrbica, ktorá je dnes administratívnou súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka. Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole a celkovému politickému presvedčeniu rázusovskej rodiny vôbec. Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel, spoločne s budúcim básnikom Vladimírom Royom, do Anglicka, kde obaja pokračovali v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh. Po ročnom pobyte v Anglicku, počas ktorého podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry, no čoskoro – od začiatku roku 1913 – dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, teda v Liptove a neďaleko rodiska a v tom istom roku sa oženil s Elenou Zochovou, s ktorou mal tri deti. Tu pôsobil plných deväť rokov, až do leta 1921, potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom, kde bol tiež rovných deväť rokov. V máji roku 1930 sa stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel vo veku štyridsaťdeväť rokov na zlyhanie obličiek. Ako významného slovenského spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho však pochovali v Banskej Bystrici.
Politik
Ako politik bol predstaviteľom nacionálneho krídla, presadzujúceho autonómiu Slovenska. V januári roku 1920 vystúpil z SNS, ktorá sa pred voľbami spojila s Národnou republikánskou stranou roľníckou. Späť do osamostatnenej SNS sa vrátil až keď sa v programe SNS z roku 1922 opäť objavila požiadavka administratívnej a kultúrnej autonómie. Stal sa profilujúcou osobnosťou strany. Usiloval sa program strany zameriavať na sociálne a hospodárske problémy Slovenska či presadzovanie národnej a politickej subjektivity Slovenska. Od roku 1929 až do svojej smrti bol predsedom SNS. Jeho zásluhou získala SNS roku 1929 prvý mandát v poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia (dohodou s Československou národnou demokraciou). Poslancom bol až do roku 1937. Pod jeho vedením sa zblížila SNS a HSĽS, ktoré vytvorili roku 1932 autonomistický blok, presadzujúci legislatívnu autonómiu Slovenska (tzv. Zvolenský manifest).
Tvorba
Mladý Rázus sa začal literárne prejavovať už v na ľudovej škole a v meštianke. Vážnejšie básnické prvotiny však vytvoril na gymnáziu pod pseudonymom Mrazák. Prispieval do rôznych časopisov – Dennica, Živena, Prúdy, Pohľady a Národné noviny. Vo svojej tvorbe sa opieral o najvýznamnejších slovenských poetov – Chalupku, Vajanského, Botta, Škultétyho, Hviezdoslava a Kraska. Písal poéziu, drámu, prózu a eseje.
Diela
Poézia
- 1917 – Z tichých i búrnych chvíľ, zbierka básní
- 1919 – To je vojna!, zbierka básní
- 1919 – Hoj, zem drahá, zbierka básní
- 1925 – Kameň na medzi, zbierka básní
- 1926 – Kresby a hovory, zbierka básní
- 1929 – Šípy duše, zbierka básní
- 1934 – Bača Putera, veršovaný román
- 1935 – Cestou, zbierka básní
- 1937 – Stretnutie, zbierka básní (vyšla posmrtne)
Dráma
- 1920 – Hana, psychologická dráma
- 1936 – Ahasver, filozoficko-dramatická báseň
Próza
- 1926 – Z drobnej prózy, zbierka krátkych próz
- 1929 – Svety, 4-dielny román
- 1930 – Júlia, román
- 1935 – Krčmársky kráľ, román
- 1936 – Odkaz mŕtvych, román
- 1937 – Bombura, novely
Diela pre deti a mládež
- 1932 – Maroško, autobiografické dielo
- 1933 – Maroško študuje, pokračovanie diela Maroško
Eseje a publicistické diela
- 1929 – Z nášho chrámu, modlitby, piesne a náboženské eseje
- 1932 – Argumenty, kultúrnopolitické reflexie a eseje
- 1935 – Pred tvárou božou, modlitby, piesne a náboženské eseje
Pamiatky
- rodný dom vo Vrbici s reliéfom (F. Štefunko, 1942)
- hrob s náhrobníkom na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici
- rukopisná pozostalosť a fotografická dokumentácia v LAMS
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Rázus
Ku keške:
STAGE1: Tri odpovede sú na STAGE1 a štvrtá je jasná :).
1) Koľký ľudia sa podielali na archtektonickej spolupráci?
2) Aký pôdoris má kniha, ktorá definuje figuratívna kompozícia ?
Kruh = 5, trojuholník = 6, obdĺžnik= 7, hviezda=8, elipsa= 9,päťuholník= 10
3) Koľko písmen sa nachádza v priezvisku autora diela?
4) Koľko sôch sa nachádza v pomníku?
STAGE1: Three answers are STAGE1 and the fourth is clear.
1) How many people participated on the architecture of the work?
2) What is projection a book that defines figurative composition?
circle = 5, triangle = 6, rectangl = 7, star = 8, ellips = 9, pentagon = 10
3) How many letters has the surname of the author of the work?
4) How many statues located in the monument?
FINAL:
N 49° 05.136+(A*B)
E 019° 36.327+C+(D*5)