Prof. Ladislav Sára
Keš vás zavedie k banskobystrickému štúdiu Slovenského rozhlasu. Prof. Ladislav Sára bol po vypuknutí SNP v roku 1944 prvý hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Počas povstania pracoval na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu v Banskej Bystrici.
Ladislav Sára sa narodil 9.2.1913 v Lopeji. Bol osvetovým pracovníkom v SNP. Pôvodným povolaním bol učiteľ. Zmaturoval v Lučenci (1933), skúšky učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy zložil 30. novembra 1935 v Lučenci, o dva roky neskôr v Banskej Bystrici získal aj kvalifikáciu pre meštianske školy.učil na viacerých miestach na východe Slovenska, v Brezne a od roku 1939 na Vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici.V roku 1933 začal vyučovať v Hardišti (dnešné Zemplínske Hradište), v rokoch 1934-37 vyučoval na ľudovej škole v Trebišove, v rokoch 1937-39 na meštianskej škole v Brezne. Od roku 1939 vyučoval slovenský jazyk, dejepis a zemepis na Vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici, kde zotrval do roku 1944. Účastník kultúrnych podujatí v Banskej Bystrici, spolupracovník amatérskeho divadla, autor kroniky Mestského divadelného združenia. Spoluorganizátor rozhlasových krajových vysielaní.
Po vypuknutí SNP v roku 1944 bol prvý hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Počas povstania pracoval na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu v Banskej Bystrici. Na druhý deň sa správy o vzniku povstania rozleteli na vlnách rozhlasu doširoka, najmä keď na front boja nastúpila jedna z najväčších morálnych zbraní povstalcov – Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica. Banskobystrický rozhlas po technickej príprave ilegálni rozhlasoví pracovníci 30. augusta 1944 o 11. hodine odpojili od bratislavského vysielania. Banská Bystrica začala vysielať samostatne, pod novým menom, a čo bolo najdôležitejšie, s novým, revolučným obsahom. Prvé výzvy – proklamácie zostavil na Donovaloch Vavro Šrobár a niekoľkí zástupcovia Vojenského ústredia. Hoci neodzneli v mene Slovenskej národnej rady, predsa zohrali v tom čase pozitívnu úlohu. Proklamácia vojenského revolučného vedenia k príslušníkom slovenskej armády vyzývala slovenských vojakov do boja a záložníkov k nástupu do kasární a bola skoncipovaná v mene pplk. Jána Goliana. Končila sa slovami: „Vojaci, konajte rýchlo s najväčšou rozhodnosťou! Slovenskí vojaci do boja, chráňte domovinu!“ Ďalšia proklamácia bola formulovaná ako výzva k obyvateľstvu a k národným výborom na podporu povstania. Zdôrazňuje sa v nej: „Vo chvíli, keď naše vojsko je odhodlané bojovať za našu česť, slobodu a právo, nemôže a nesmie ani slovenské obyvateľstvo stáť bokom. So všetkým úsilím musí vojsko podporovať, aby národ nezahynul, ale čím skôr dosiahol víťazstvo nad nepriateľom.“ Tieto výzvy burcovali obyvateľstvo do povstania, počúvali ich poslucháči doma aj za hranicami (ich vysielanie sa opakovalo), získavali prívržencov pre povstanie a dobrovoľníkov do zbrane. Významným historickým faktom bolo,že cez Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica sa 30. augusta 1944 vyhlásilo Slovenské národné povstanie ako ozbrojený boj proti fašizmu a za novú Československú republiku. Prvý hlásateľ tohto vysielania, neskôr nacistami umučený profesor Ladislav Sára, okrem správ a proklamácii podmanivo recitoval v rozhlase úryvky z básne Sama Chalupku, zdôrazňovaných slovami Mor ho!, ktoré sa stali najfrekventovanejšími na celom povstaleckom území.
Slobodný slovenský vysielač sa stal nacistom tŕňom v oku. Správne odhadli jeho nesmierny politický a vojenský význam, preto sa sústredili na jeho zničenie. Po viacerých leteckých bombardovaniach ho 2. septembra 1944 vyradili z činnosti. Povstalecké vedenie sa však nevzdalo tejto silnej zbrane. Pohotovo dalo do prevádzky náhradný vysielač s menšou energiou, takmer nepočuteľný za hranicami, ba ani v odľahlejších oblastiach Slovenska. Povstalecký vysielač však aj v tomto zúženom rámci dobre plnil svoju úlohu a bol aktívny až do konca októbra 1944. Aby unikol pozornosti okupantov, pracoval na rozličných miestach - na Zvolenskom zámku, v Brezne, Slovenskej Ľupči, Dubovej, v Banskej Bystrici. Svoju činnosť zavŕšil na Donovaloch pri ústupe povstalcov do hôr, keď skupina jeho pracovníkov zničila to, čo v ťažkých podmienkach partizánskeho boja v horách nemohla potrebovať, a iba so skromnými technickými prostriedkami pokračovala v ilegálnej činnosti z hôr stredného Slovenska.
Koncom októbra 1944 bol prof. Ladislav Sára zajatý na Starých Horách, väznený v Banskej Bystrici a v Bratislave. Zahynul pri nálete anglo-amerického letectva počas transportu do koncentračného tábora v Mauthausene. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP I.triedy (1952). Zomrel 19.2.1945 v Melku, Rakúsko.
Slovenský rozhlas - štúdio Banská Bystrica
Dňa 5. 9. 1957 sa po prvýkrát samostatnou spravodajskou a publicistickou reláciou prihlásilo v rozhlasovom éteri banskobystrické štúdio vtedajšieho Československého rozhlasu. Rozhlasové vysielanie z Banskej Bystrice malo v tom čase už za sebou krátku, ale dôstojnú kapitolu v podobe Slobodného slovenského vysielača počas SNP, no po skončení 2. svetovej vojny ho neobnovili. Vďaka iniciatíve redaktora Viliama Mráza napokon padlo rozhodnutie o vytvorení redakcie, ktorá sa pomerne rýchlo rozrástla v životaschopný organizmus. V roku 1961 bola odovzdaná do užívania nová budova štúdia, dnešné sídlo Rádia Regina - štúdia Banská Bystrica. Okrem spravodajstva a publicistiky sa postupne začalo dariť aj umeleckým žánrom. Pribudli umelecké redakcie, rozširovali sa vysielacie časy a technické možnosti šírenia signálu, ktoré sú v súčasnosti najväčšie od vzniku štúdia. V centre pozornosti Rádia Regina - štúdia Banská Bystrica je dianie na strednom Slovensku a život obyvateľov jeho miest a obcí, ich záujmy a výsledky pracovných, spoločenských a záujmových aktivít. Prináša o nich pravidelné spravodajské, publicistické informácie a pripravuje o nich relácie do spoločného vysielania všetkých troch štúdií.
Zdroje: Wikipedia, www.binderovci.sk, www.rozhlas.sk