Od dávnych čias, od hĺbok stredoveku, vari až do začiatku minulého storočia bolo zvykom, že hovädzí dobytok, ovce, kozy, ale i svine sa pásavali nielen na lúkach, ale aj v lesoch. Dnes sú takéto pasienky pomerne veľkou vzácnosťou: buď zarástli burinou, krovím a novým lesom, alebo ich postupne úplne odlesnili a stali sa z nich lúky, pasienky a polia. . Jedným z mála dodnes zachovaných dubových pasienkov je chránené územie Gavurky. Nájdete ho v južnej časti okresu Zvolen na ceste spojujúcej obce Dobrá Niva a Sása, čo je odbočka z hlavnej cesty medzi Zvolenom a Krupinou. Asi v polovici tejto spojnice je vľavo (v smere od Dobrej Nivy) poľná cesta vedúca na Gavurky. Dobrým poznávacím znakom je navigačné zariadenie na neďalekej vyvýšenine, vzdialene pripomínajúce lietajúci tanier. Poľná cesta nás asi po 200 metroch zavedie do riedkeho dubového lesa – sme na mieste.
Pred niekoľkými desiatkami rokov by vychádzka na toto územie nebola taká bezproblémová, dokonca by ani nebola možná. Gavurky boli súčasťou vojenského priestoru sovietskej armády dočasne umiestnenej na našom území. Našťastie rok 1989 prišiel dosť zavčasu na to, aby nedošlo k úplnej degradácii územia a dnes si už stopy po vojenskej činnosti ani nevšimneme. Čo našej pozornosti ale určite neunikne, sú stáročné mohutné duby, aké inde len sotva uvidíme a v takomto množstve už vôbec nie. Nemusíme byť odborníkmi v biológii aby sme si všimli, že množstvo dubov bolo v minulosti vypálených. Mohlo ísť o spomínané pôsobenie armády, zámerné vypaľovanie alebo zásahy bleskov, príčiny sa dnes už dajú len ťažko zistiť. Dutiny po požiaroch v mohutných kmeňoch síce dodávajú Gavurkám určitú romantiku, zdravotnému stavu stromov však neprispievajú. Požiare a búrky sú pravdaže obvyklé aj inde, Gavurky sa ale neregenerujú. Okrem dvestoročných dubov tu nenájdete takmer žiadne mladé semenáčiky. Je teda takmer isté, že roky tohto ostrova starých čias sú zrátané.
Keška je ukrytá v tomto unikátnom háji a nájdete ju podľa súradníc.Vjazd vozidlom na územie je zakázaný.