Domov pre postihnuté deti

Dva dni pred Vianocami postavili opusteným deťom a sirotám stromček. Postihnuté dievčatá a chlapci na dôkaz svojich vedomostí a zručností nacvičili program. Zavŕšila ho modlitba, ktorú, stojac na stoličke, odriekalo dieťa s hrbom. Všetkých prítomných to dojalo k slzám. Takáto spomienka sa zachovala na vianočný večierok v roku 1905, ktorý v Rimavskej Sobote usporiadal Biely kríž.

K 1. októbru 1905 bol v Rimavskej Sobote spolkom Biely kríž zriadený Domov pre postihnuté deti. V hlavnej budove Domova sa nachádzal správcovský byt, nemocnica a márnica. Domov bol kapacitou dimenzovaný pre 20 detí. Slávnostné otvorenie tejto humánnej inštitúcie sa konalo 14. novembra 1905. Fungovanie Domova pre postihnuté deti sa nezaobišlo bez darov z charitatívnych večierkov, bez cirkevných donácií či dobrovoľných príspevkov od dobrodincov a širokej verejnosti.

Do Domova prijímali postihnuté deti vo veku 1-15 rokov, dievčatá aj chlapcov s detskou obrnou, nehybnosťou končatín, hrbmi na chrbtici, postihmi pohybového ústrojenstva a idiotizmom. Podľa možností sa takýmto deťom poskytovalo vzdelanie. V domove nastali aj úmrtia detí, spôsobené zápalom pľúc či zlyhaním srdca. Zdravotný stav postihnutých detí kontroloval Dr. Sigmund Jozef a dozor nad deťmi vykonávali dve opatrovateľky. Postihnuté deti boli rôznej konfesie a výučbou boli vedené k svojmu náboženstvu. Deti, ktoré dovŕšili 15. rok boli z domova prepustené alebo preložené do iných útulkov.

Počet postihnutých detí z roka na rok stúpal v priemere o 3 až 4 deti, preto sa v roku 1910 Domov pre postihnuté deti presťahoval z budovy pri Alžbetinom lesíku do východnej časti poštovej budovy v centre mesta. Spolok Biely kríž vychovával a opatroval v priebehu rokov 1908-1914 zhruba 50 postihnutých detí, pričom opatera jedného dieťaťa na deň stála 1,30 korún a celoročne to činilo 474,50 korún.

Súradnice vás privedú neďaleko budovy spojeného protestantského gymnázia (resp. latinského lýcea) na Jánovej ulici, ktorá bola v roku 1911 zakúpená a Domov pre postihnuté deti sa do nej po mnohých útrapách presťahoval. Budovu gymnázia tvorili dve vchodové brány, na prízemí deväť izieb, na prvom poschodí sa nachádzalo sedem miestností a kuchyňa. Na druhom poschodí bolo tiež sedem miestností, jedna chodba a predsieň. Dvor bol rozsiahly aj s budovou telocvične. Spočiatku sa využívala len prízemná časť budovy, v ktorej boli spálne osobitne oddelené pre chlapcov a osobite pre dievčatá. Zámerom Bieleho kríža bolo rozšíriť Domov postihnutých detí o priemyselnú osadu s vyučovaním remeselných prác. Chcel tak docieliť, aby si postihnuté deti po dovŕšení 15. roku mohli zarobiť na živobytie vlastnou prácou – osvojeným remeslom v príslušnej obci. Preto Biely kríž žiadal od štátu na zriadenie remeselných dielní štátny príspevok vo výške 16–18 tisíc korún. Tento zámer však Bielemu krížu nevyšiel, nenašiel pochopenie ani u vládnych predstaviteľov štátnej detskej starostlivosti.

Pred prvou svetovou vojnou v celej monarchii za vyhrocujúcich sa vládnych a politických zápasov absentovali vo veľkej miere práce na humánnom poli. Štát nebol schopný poskytnúť podporu spolkom. V napätej spoločenskej situácii malo mnoho spolkov ohrozenú existenciu a len skutočne dobrí ľudia dokázali bez odplaty pomáhať postihnutým. Domovu postihnutých detí hrozil zánik, vynárala sa otázka, kto preberie úplnú starostlivosť o postihnuté deti, štát alebo spolok Biely kríž. Spolku však chýbali finančné prostriedky na chod a opravu domova, budova si vyžadovala značné opravy i rekonštrukciu vodovodu. Počas vianočných sviatkov bol Biely kríž povďačný za každý dar i finančnú podporu pre postihnuté deti pochádzajúce od dobrosrdečných darcov. Biely kríž spolupracoval aj s Ligou na ochranu detí, ktorá podľa možností finančne podporovala spolok Biely kríž. Liga na ochranu detí sa prostredníctvom svojich pracovníkov zaviazala, že prevezme Domov postihnutých detí pod svoju správu a zabezpečí tak rozšírenie a chod ustanovizne. Tiež mala zabezpečiť úplnú modernizáciu zariadenia a prenajať novú budovu na jej ďalší chod. Spolok Biely kríž administratívne naďalej viedol Domov postihnutých detí, poskytoval starostlivosť a dozor nad postihnutými deťmi. V roku 1925 spolok Biely kríž ukončil svoju činnosť. Jeho právnym nástupcom sa stal Dobročinný ženský spolok v Rimavskej Sobote.