Obec sa nachádza v južnej časti Košickej kotliny medzi Sokoľanským a Belžanským potokom v nadmorskej výške 216 m.
Prevážne odlesnený chotár o rozlohe 1 762 hektárov leží na terasovitej plošine Hornádu v nadmorskej výške 190 - 224 m a tvoria ho treohorné usadeniny.
Prevažnú časť obyvateľstva tvoria občania so slovenskou národnosťou ( až 99% ) a priemerným vekom 40 rokov.
Územie Hanisky bolo osídlené už v paleolite. Našlo sa tu žiarové pohrebisko pilínskej kultúry zo strednej a mladšej bronzovej doby, ako aj sídlisko zo staršej /hallšatattskej/ železnej doby a radove pohrebisko z 13. storočia.
Najstarší písomný doklad týkajúci sa Hanisky je z roku 1267. Z neho sa dozvedáme, že mladší kráľ Štefan V. daroval zem Haniska /Enezca/ ležiacu medzi Košicami a Seňou magistrovi Poušovi a jeho bratovi Dominikovi. V listine stojí aj to, že Haniska bola predtým v držbe istého Izrada, služobníka /jibagiona/ Nového hradu /Abaujváru/, ktorý zomrel bez potomkov. Haniska sa v tejto listine spomína ako villa Enezca, čo svedčí o tom, že to už vtedy bola vyvinutá. Pri opise hraníc obce sa v listine spomína kamenná modla a posvätný háj, ktoré tu ešte v 2. polovici 13. storočia existovali ako pozostatky pohanstva.
Názov Haniska je odvodený od slovanského Janisko.
Dokumenty, týkajúce sa pápežských desiatkov v r. 1332-1337 dokladajú existenciu haniščanskej farnosti. V tej dobe tu už bol kamenný kostol zasvätený sv. Štefanovi. Od polovice 13. storoèia sa v Haniske èasto menili jej majitelia.
Z portálneho súpisu v r. 1427 vyplýva, že obec mala 37 port, z ktorých 20 patrilo biskupovi, 11 Žigmundovi z Bakty a 6 Blažejovi z Buzlay. Roku 1553 tu už bolo iba 19 port.
Hanisku neobišli ani útrapy protitureckých vojen a stavovských povstaní. Počas neustálych vojen v 17. storočí a v dôsledku moru, ktorý tu zúril začiatkom 18. storočia, sa počet obyvateľov značne znížil. Haniska mala v r. 1720 iba 7 domácnosti. V prvej polovici 18. storočia ju dosídlil knieža Lobkovic, ktorý v r. 1744 obec predal Meškovcom
Haniska sa v priebehu stredoveku pomaďarčovala podobne ako ostatné dediny. Silnejšie sa začala poslovenčovať príchodom Slovákov zo severu na prelome 17. a 18. storočia.
Nový rímsko-katolícky kostol postavili v Haniske r. 1656. Spočiatku ho zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi, od polovice 18. storočia sv. Jánovi Nepomuckému. Kastol bol v 18. storočí prestavaný do takmer dnešnej podoby. Na jeho fasáde sú barokové sochy, pravdepodobne od známeho sochára J.A. Krausa. Vyzdobený je oltárnymi obrazmi od I. Klimkoviča z r. 1838 a od A. Stadlera z r. 1866.
V polovici 17. storočia tu postavili aj barokový kaštieľ, ktorý bol počas 2. svetovej vojny a tesne po nej veľmi poškodený. Na jeho mieste dnes stojí nová základná škola. Zo 17. storočia do roku 1988 bola zachovaná aj baroková stavba fary.
Od konca 18. storočia do revolúcie v r. 1848-1849 sa Haniska vyvíjala ako poddanské zemepanské mestečko. Mala jarmočné a trhové právo. Roku 1828 tu v 229 domoch žilo 937 obyvateľov, ktorí sa tak ako v stredoveku zaoberali najmä poľnohospodárstvom.
Z r. 1705 sa zachovala listina, ktorou je doložená existencia školy v obci. V listine žiadajú Františka Rákociho II. o vrátenie školy katolíkom.
Roku 1863 jestvovala v obci jednotriedna cirkevná škola. Vyučovacou rečou bola slovenčina i maďarčina.
Z podnetu haniščanskej grófky Zichiovej tu v kláštore sestier rádu sv. Kríža založili dievčenskú rímsko-katolícku základnú ľudovú školu a detskú opatrovňu.
Pred prvou svetovou vojnou aj Hanisku postihla silná maďarizácia. V školách vyučovali po maďarsky až do vzniku 1. Slovenskej republiky rádové sestry sv. Kríža. Základná škola v Haniske ostala cirkevnou aj po 1. svetovej vojne. Od školského roku 1919/20 sa vyučovacou rečou stala slovenčina.
Prvá svetová vojna dopadla na obyvateľov obce so všetkými negatívnymi dôsledkami. Muži odišli na front, o rodiny sa starali ženy. Z cirkevnej kroniky sa dozvedáme o tom že 30. mája 1917 armáda zrekvirovala 3 kostolné zvony a ostal iba jeden.
Pokojný vývoj obce narušili novembrové udalosti r. 1938. Vtedy Hanisku pripojili k Maďarsku. Znova sa začalo s násilnou maďarizáciou. V škole sa vyučovalo iba po maďarsky. Pri prechode frontu vypukol v Haniske týfus. Bolo zničené zariadenie bývalej chlapčenskej základnej školy a veľmi poškodený barokový kaštieľ.
Haniska v prvých rokoch po II. svetovej vojne stagnovala, dokonca výstavbou VSŽ bola obec odsúdená na dožitie a bola uvalená stavebná uzávera. Mladí ľudia odchádzali do mesta, čo sa odzrkadlilo aj na počte obyvateľov. Pri sčítaní ľudu v roku 1970 obec mala 1 520 obyvateľov, kým pri poslednom sčítaní v roku 1990 už len 1 362 obyvateľov. Skutočnou výstavbou verejných a prospešných stavieb v obci začala v 70-tych rokoch a to výstavbou 6 bytových jednotiek, kultúrneho domu, základnej školy, reštaurácie, v roku 1976 výstavba vodovodu, následne potom bola obec plynofikovaná a vykonala sa výstavba ciest.
Navstevnost od 13.11.2013
