V mnohých lesoch žijú škriatkovia. Sú to stvorenia maličké, väčšinou dobré a milé a niektorí vedia dokonca čarovať. Nočný škriatkovia, ktorí žijú v tomto lese, ako je známe, čarovať nevedia. Majú však obchodný talent - vymeniť čokoľvek za čokoľvek. Aj keď čarovať nevedia, dobre sa im darí a patria medzi najbohatšie stvorenia vo Vesmíre. Pôvodne toho ale veľa nemali. Žili si vo svojich malých lesných skrýšach a hospodárili len s tým, čo si sami vyrobili a dopestovali. Jedného dňa sa však zmenil nočným škriatkom život. Zaslúžil sa o to Rosguľka, mladý nebojácny škriatok, ktorý sa vydal hľadať poklad.
Márne mu jeho mamička dohovárala, aby zostal doma, že ho inde viac šťastia nečaká. Rosguľka si zbalil lampášik, malú desiatu a vydal sa na skusy. Hľadal teleportačnú dieru. Avšak nie preto, aby odišiel z rodného ostrova. Dopočul sa, že pokiaľ sa do diery neskočí, ale pekne pomaly zlezie, neteleportuje vás nikam, ale ponúkne nevídané poklady. Chcel to teda vyskúšať. Dlho nemohol takú dieru nájsť. Až okolo polnoci jednu zbadal a hneď sa ku nej vydal. Na dno nedovidel a tak ani netušil, čo ho dole čaká. Avšak plný odhodlania začal pomaly zostupovať. Diera mala členité steny, tak mu to šlo veľmi dobre a rýchlo.
Keď konečne dorazil až na dno, zbadal skutočnú krásu, o akej sa mu ani len nesnívalo. Na dne sa rozliehala obrovská jaskyňa a v nej bolo neuveriteľné množstvo pokladov. Zlato, diamanty, šperky a ďalšie cennosti sa tu povaľovali kade - tade. Neveril vlastným očiam. Potom sa ale Rosguľka ešte raz rozhliadol po jaskyni a všimol si že má akýsi východ. "Kamže asi vedie?" pomyslel si a hneď to šiel preskúmať.
Ako sa vzďaľoval od žiary jaskyne, bola okolo neho stále väčšia, a väčšia tma. Našťastie, mal so sebou lampášik a tým si svietil na cestu. Ani si nevšimol, že sa cesta delí do troch smerov a on nedáva vôbec pozor ktorým smerom sa uberá. Keď si uvedomil, že už vlastne ani nevie kde je, bolo neskoro. Bol úplne stratený. V podzemí začínal mať strach. Chcel ísť domov k mamičke, ale nevedel kadiaľ sa vydať.
"To som ja ale popletený škriatok. Natoľko ma oslnila nádhera pokladov, že som úplne zabudol na opatrnosť a teraz sa nemusím už nikdy dostať domov. Všade dookola je vlhko a poriadna tma. Pohlad sa nedá jesť a ja som si svoju desiatu už dávno zjedol. Začína mi poriadne škvrčať v brušku. Čože si len počnem?" Vzlykal Rosguľka a z jeho hlásku bolo počuť strach.
Keď si už myslel, že je v spleti chodieb navždy stratený, všimol si nad hlavou dookola krúžiacich netopierov. Rosguľka si ich dovtedy vôbec nevšimol, a tak sa preľakol. Nechceli mu ublížiť, preto sa upokojil a pozoroval ich. Pôjdem za nimi a uvidím, kam ma dovedú." pomyslel si.
Netrvalo dlho a Rosguľka bol zo šlamastiky vonku. Na jeho prekvapenie sa neocitol späť v jaskyni, ale vyliezol dierou vo veľkom priereze. Nevedel, či má cítiť úľavu z toho, že je konečne vonku z podzemia, alebo sklamanie, že sa nevrátil späť k pokladom v jaskyni. Vedel, že tým sú pre neho drahokamy a teleportačné diery navždy stratené. Kto raz objaví poklad, má len jeden pokus dostať ho von a viac sa mu poklad už nezjaví. Také sú pravidlá a Rosguľka ich poznal. Bol z toho preto trochu smutný. Na druhej strane sa tešil domov o to viac, keď zistil že je vlastne kúsok od rodného pňa.
Aké veľké bolo prekvapenie mamičky, keď ráno našla synčeka v jeho postieľke. Spokojne odpočíval, a tak sa aj ona mohla uložiť na denný spánok. Na raňajky, podvečer potom Rosguľka rozprával rodičom o svojom dobrodružstve. Nechceli mu veriť až do chvíle, kým im neukázal jeden drahý kameň, ktorý si stihol z podzemia zobrať. Otecko chcel hneď poznať cestu do podzemia. Po chvíľke blúdenia nakoniec našli ten správny peň.
Obaja vošli do podzemia. Otecko bol z toľkých pokladov nadšený a vedel, že tie drahokamy v skale tu dole len tak nenechá. Samozrejme, bolo potrebné zavolať aj ďalších škriatkov na pomoc. Otecko preto obehol les a zvolal všetkých nočných škriatkov, čo v lese žili. Rozpovedal im, čo za poklady sa v podzemí skrýva a chcel, aby ich spoločnými silami vykopali. Natešení škriatkovia sa pustili do práce. Čoskoro vykopali toľko drahokamov, že ich už ani nemali kam odkladať.
Od tej doby, sú noční škriatkovia v celom lese bohatí a veľmi dobre sa im darí. Nič to však nezmenilo na ich milých a dobrých povahách. Možno sa stali len trošku lakomými, ale naozaj len trošičku.
Traduje sa, že jedno takéto miesto sa nachádza v blízkosti daných súradníc. Ostal z neho však už iba starý peň, ale možno budete mat stastie a nejaký ten poklad nákdete.
Veľa šťastia. A pozor na škriatkov!!!