Prvá zmienka o obci je z roku 1270 Raasfelde. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1337 Raas, 1379 Rask, 1394 de Roska, 1427 Raaz, 1605 Ras, 1808 Rassowík, 1920 Hrašovík. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Rás.
Obec patrila pod Abovsko- turniansku župu, okres Košice, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice vidiek, Východoslovenský kraj.
Sídlisko z st. i. ml. doby bronzovej, z doby veľkomoravskej i poveľkomoravswkej.
Obec sa spomína 1270, keď bývala majetok kniežaťa Ratislava dostali Rozgonyiovci. V 15. storočí patrila opátstvu v Krásnej nad Hornádom, od 1605 mestu Košice, kt. si obec nárokovalo už 1379 v spore s Rozgonyiovcami. V roku 1828 mala obec 32 domov a 246 obyvateľov.
Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Bolo tu rozvinuté košikárstvo a tkáčstvo. JRD založili 1952.
Prírodné pomery
Nadmorská výška stredu obce: 215 m n.m.
Najnižšia výška v chotári: 192 m n.m.
Najvyššia výška v chotári: 315 m n.m.
Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 - 1998 bol porast obnovovaný.
Čriepky dejín
1270
spomína v dokumentoch Hrašovík ako zem (terra) Rsa po prvý raz aasfelde, keď ju daruje kráľ Štefan V magistrovi Reynoldovi.
1746
Conscriptio ecclesiarum (Súpis farárov, farností...) uvádza, že vo filiálke Ráss patriacej Felső-Ocsvár ( Košické Olšany )“ žije ľud dvoch rečí, maďarskej a slovenskej, avšak prevláda slovenčina. Obyvatelia sú miešaného náboženstva, katolíci schopní prijímať 18, rusnaci 10, luteráni 19, kalvinisti 14, deti spolu18.“
1780
Cesta do Rozhanoviec je obtiažna, vedie cez pole, keď sa potok vyleje, lebo nie je na ňom most. Obec má 27 domov a 187 obyvateľov.
1900
vybudovanie zvonice. Išlo o zrubovú ľudovú stavbu, v dolnej časti šalovanú doskami. Mala ihlanovú raz zalamovanú šindľovú strechu. V roku 1942 bola zvonica premiestnená vyššie k Matikovým.
1915
kopanie základov ľadovne na základe príkazu, ktorý dostal richtár od vtedajších úradov. Ľadovňu bolo potrebné vybudovať pre prípad, žeby v obci nastala cholera.
1921
založenie terajšieho v poradí štvrtého cintorína na južnej strane. Prvý cintorín sa pravdepodobne nachádzal na území od studne Lingovka po zvonicu, druhý cintorín bol na pravej strane pri ceste do Beniakoviec a tretí cintorín bol zriadený po ľavej strane cesty do Beniakoviec.
1925
na mieste bývalej pastierne, na obecnom pozemku, kde predtým býval obecný pastier sa začalo v novembri s výstavbou vôbec prvej školy v Hrašovíku
1931
elektrifikácia obce
1941
postavenie mostíka nad riekou Torysa spájajúceho Hrašovík s Rozhanovcami
1950
vybudovanie železobetónového mosta medzi Hrašovíkom a Rozhanovcami
1952
založenie jednotného roľníckeho družstva
1955
(december) slávnostné otvorenie cesty do Košíc - prvý autobusový spoj
1974
1. september zrušenie základnej školy
1977
ukončenie prestavby budovy bývalej školy na priestory pre MNV a kultúrny dom
v rámci akcie „Z“
1993
11.október posvätenie základného kameňa rímskokatolíckeho kostola na vybetónovanom pôdoryse, Msgr. Alojzom Tkáčom, košickým biskupom.
1998
27.september slávnostná vysviacka rímskokatolíckeho Kostola sv. Marty arcibiskupom Alojzom Tkáčom
plynofikácia obce
2007
ukončenie výstavby kanalizácie v obci
2008
začiatok výstavby vodovodu, prvá platba cez e-banku na Obecnom úrade
2009
ukončenie výstavby vodovodu, vybudovanie nového miestneho rozhlasu, vydanie prvého hrašovíckeho kalendára " Naša škola "
2010
rekonštrukcia miestnych komunikácií a osadenie drobnej architektúry v obci s podporou eurofondov
2011
15.12. pripojenie prvých domov na verejný vodovod, voda tečie z vodnej nádrže Stariná
PROSÍM ŠETRI MIESTO V LOGBOOKU A DOBRE ZAMASKUJ.