
Obec sa spomína už v roku 1288, keď Dionýz, syn komesa Buduna (Bodon) z rodu Aba-rabítesko-menta, prijíma palatína Omodeja, syna Dávida, adoptívneho syna, a dáva mu svoju čiastku v Krásnej nad Hornádom (Siplak) i s patronátnym právom. V tomto práve sú zahrnuté všetky majetky dedín Olchwar a Vla (Olšovany), ktoré daruje kláštoru v Krásnej nad Hornádom. Z tohto vyplýva, ze v tomto čase bola dedina „Olchwar“ vyvinutou, zaľudnenou a radila sa medzi „villa“ (samostatná obec). Avšak v spomínanom roku 1288 sa nedostala celá obec Olchwar kláštoru. Druhá časť dediny ostala aj naďalej v rukách šľachty, teda Omodejovcov (palatína). A aj v roku 1303 je v rukách Tejže vetvy Aba, sídliacej v Slanci Petra zo Slanca. Roku 1337 sa previedol opis hraníc opátstva – kláštora v Krásnej nad Hornádom. Tento dokument uvádza, že existujú dve dediny Olchwar, z ktorých jedna patrí palatínovi Drughetovi Nižný Olčwar a druhá kláštoru v Krásnej n/Hornádom Vyšný Olčwar. Olčwariovci- šľachta bola rozvetvená rodina a spravovala majetky aj mimo obce.

V roku 1391 sa rodinný majetok rozšíril o Kissidanky (Malá Ida), tiež Omodejanky majetok- vlastne o pozemky gergelyského (Gregorovce) statku. Na tomto majetku sa podieľali synovia Jána Olčwariho Andrej a Déneš a syn Imricha Baktaiho Ladislav. Déneš prevzal do zálohy myslavský majetok (Myslava) Petra Chyrkého za 100 zlatých forintov. Manželka Jána Olčwariho Erže, predtým vdova po Jakubovi Ujtolussim (Košická Nová Ves) poručila svoje veno manželovi s podmienkou, aby každý týždeň dal slúžiť omšu v olčwarskom kostole svatej Kataríny za pokoj jej duše. Roku 1450, keď vymrela rodina Mikuláša Benyckého, majetok Benyck (Beniakovce) pripadol podľa kráľovského collatia Štefanovi Zbugyaimu a Ondrejovi Olčwarimu. V roku 1472 Kecerovci (potomkovia Petra zo Slanca), dali dediny Opiná a Vtáčkovce panej z Olčwára- Dorote. Potomkovia Olčwáriovcov vlastnili majetky v Zemplíne Sedmohradsku (Rumunsko) a dnešnom Maďarsku. Olčwáriovci bol významný šľachtický rod, ktorý mal aj právo meča a vlastnil svoj erb.
Niektoré mimoriadne udalosti za popisované obdobie:
V roku 1910, v máji padal silný ľadovec. Obilniny zničil na 80% a okopaniny na viac ako 50%. v roku 1911, v máji v obci vypukla „slintačka“. Zahynulo veľa hovädzieho dobytka, obec bola uzavretá pre okolitý svet 6 mesiacov. v roku 1912, v septembri vypukol veľký požiar. Zhorelo 19 stodôl, ktoré stáli na ľavom brehu rieky Torysy po okraji veľkej pažiti. V roku 1914 noviny „Kassai Ujság“ dňa 29.10. píšu, ze v Olčvári sa vyskytlo ochorenie na choleru (podľa pamätníkov týfus). Zomreli Radači Milan 23 ročný, Zátorská Anna 30 ročná a Tóthová Anna 32 ročná. Obec bola uzatvorená 4 mesiace. V roku 1919 na turíčnej zábave po vzájomnej potýčke bol zabitý Pavol Takáč – syn starostu obce. V tom istom roku v júli zhoreli stodoly Zátorského Jána, Mašleja Andreja, Vargu Michala a Vargu Ondreja.
*** Odlov kešky zvládneš bez vstupu na pozemok kostola. Prosím dôkladne zamaskuj! ***
Pocitadlo od 13.11.2013