Prvú písomnú zmienku o Opinej poznáme z roku 1418. Stalo sa tak pri príležitosti medzi Alžbetou, dcérou Petra z Lipovca a Jánom z Kokošoviec o Alžbetinu časť v Opinej. Obec Opiná vznikla na území, ktoré v rokoch 1282 a 1299 dostali synovia Petra. Všetko však nasvedčuje tomu, že dedina tu existovala ešte predtým, než tieto pozemky prešli do ich vlastníctva, najneskôr však v roku 1282.
Ešte v 14. storočí patrila Opiná potomkom Petrových synov. Po spore v roku 1418 sa však musela dostať do iných rúk minimálne ako záloha. Podľa portálneho súpisu z roku 1427 Opinú drží Juraj de Doby. V tom čase sa tam nachádzalo 16 port. Porta, čiže usadlosť mala 5 až 30 ľudí. V tom čase teda mala Opina minimálne 80 obyvateľov. Juraj de Doby bol držiteľom hradu Lipovec a Opina patrila k panstvu hradu.
Podľa záznamu z roku 1472 vieme, že Kecerovci dali do zálohy svoje čiastky v Opinej a vo Vtáčkovciach panej z Olčváru, čo sú súčasné Košické Olšany. Pani z Olčváru bola Dorota, dcéra Pavla Modrára. V roku 1476 svoju čiastku v Opine zasa dali do zálohy pánom zo Zbudze. Potom v roku 1497 dostal Opinú do zálohy Juraj, zvaný Gabriel, ktorý bol košickým mešťanom. Po jeho smrti prešli jeho práva na jeho syna Jána a mesto Košice.
Kecerovci nadobudli svoj pôvodný dedičný majetok, o čom svedčí aj listina z roku 1552. Získali tak aj Opinú, ale potomkovia Juraja Gabriela si v opätovne nadobudnutých Kecerovských dedinách naďalej podržali svoje čiastky. Napríklad v roku 1567 polovičnú sesiu v Opinej držal Juraj Kotha.
V roku 1567 však bolo v Opinej iba jeden a pol porty, z ktorých držali František Kecer, Andrej Kecer a Juraj Kota po polovičnej sesii. Polovičná sesia Jána Kecera bola v tom čase prázdna. Žili tu aj štyria želiari, čiže celkovo minimálne 15 obyvateľov. V roku 1578 tu dokonca žilo len 5 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Podľa ich priezvísk je jasné, že to bola slovensky hovoriaca dedina. Súpis domov Šarišskej stolice z roku 1598 udáva, že tu bolo 11 domov.
Súpis z roku 1715 uvádza, že v Opinej žilo 13 poddaných. Lexikón z roku 1773 opisuje Opinú ako slovenskú dedinu.
Medzi pamiatky patrí kostol sv. Barbory (rímskokatolícky), pôvodne gotický, postavený Kecerovcami začiatkom 16. stor. Od polovice 16. storočia do roku 1716 bol v rukách protestantov. Roku 1733 ho reštaurovali a v rokoch 1872 a 1899 obnovili. Vnútorné zariadenie kostola je v pseudohistorickom vyhotovení. Nachádza sa tu voľný obraz sv. Jána Nepomuckého, ľudová maľba zo začiatku 19. storočia a epitaf Judity Kecerovej z roku 1614. Pôvodný barokový oltárny obraz je uložený na evanjelickej fare v opinskom kaštieli.
Kaštieľ z roku 1589 s neskoršími prestavbami a klasicistickou úpravou okolo roku 1840. Dvojpodlažná bloková jednotraktová budova s desaťosovou hlavnou fasádou, ktorá má na prízemí mierny stredný rizalit. Prízemie členené do slepej arkády vsadenými oknami, pospájanými priebežnou rímsou. Dva vchody prízemia sú prístupné schodmi, nad nimi balkón s klasicistickou kovanou mrežou. Okná na poschodí majú na parapete geometrické obrazce a dosadajú na kordónovú rímsu. Bočné fasády sú trojosové a nádvorná fasáda opakuje schému hlavnej fasády v jednoduchšom vyhotovení. Budova je zastrešená manzardovou strechou. V miestnostiach na prízemí sa zachovali krížové hrebienkové klenby zo 17. storočia. Ostatné klenby sú pruské, na poschodí rovné stropy na fabiónoch. Pred severnou polovicou hlavnej západnej fasády sa nachádzajú podzemné pivničné priestory, orientované kolmo na pozdĺžnu os kaštieľa, z ktorých sú v súčasnosti prístupné dva. Sú kamenné a zaklenuté kamennou valenou klenbou. Sú zrejme pozostatkom stavby, ktorá predchádza výstavbe terajšieho kaštieľa. Okolo kaštieľa je ovocný sad. Kaštieľ patril rodine Kecerovej, neskôr Večeiovej.
Severozápadne od klasicistického kaštieľa sa nachádza torzo objektu, označeného v obecnej kronike ako druhý kaštieľ. Bol zbúraný koncom 19. storočia. Okrem stojaceho torza kaštieľa sú v teréne viditeľné i zvyšky klenieb jeho suterénnych priestorov. Z pôdorysu zaznamenaného na mape z roku 1868 usudzujeme, že išlo o mohutnú stavbu štvorcového pôdorysu.
Keška je umiestnená pár metrov za kaštieľom v strome. Vzhľadom na zarastené okolie pridávam fotohint.
Počítadlo vložené dodatočne 13.11.2013
