Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit - 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Spôsob života poľnohospodárskej usadlosti je zaradený do okruhu kultúry východnej lineárnej keramiky. Z toho istého obdobia pochádzajú nálezy kamenného žarnova a úštiepkov, ktoré sa našli v potoku. Bohaté sú aj nálezy z obdobia neoliatu, doby bronzovej i železnej, no najbohatšie zo stredoveku. Prvá písomná zmienka pochádzajúca z roku 1276 je povolením kráľa Ladislava vydaným pre Ethuruha, syna Juraja ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére.
Zrejme z dôvodu strategickej polohy tu už v 18. storočí bola poštová stanica a papiereň. Obyvateľstva sa živilo prevážne poľnohospodárstvom, obživu poskytovala aj ťažba dreva a remeselná výroba. Výhodná poloha na obchodnej ceste smerom na Zemplín umožňovala výmenu prebytkov poľnohospodárstva a remeselných výrobkov. Z histórie sú známi svinickí košikári a prútkari. Počas I. Československej republiky, v rámci pozemkovej reformy došlo k vyvlastneniu časti zemepánskej pôdy. I. a II. svetová vojna poznamenala obec stratami na životoch a majetkoch. Počas bitky o Dargovský priesmyk bola väčšina obyvateľov evakuovaná, no aj tak pri prechode fronty a po nej zahynulo 15 obyvateľov. Časť chotára obce bola zamínovaná a obec ostreľovaná.
K pôvodnému obyvateľstvu pribudlo najmä v čase tatárskeho vpádu maďarské obyvateľstvo, neskôr sem v rámci kolonizačných vĺn prišli Valasi a Rusíni, v 18. storočí priviedol na majetok Poliakmi gróf Klobušický, no kontinuita slovanského živlu tu nikdy nebola prerušená. V rokoch 1938-1945 bola obec pohraničnou slovenskou obcou.
V povojnovom období bolo súkromné roľnícke poľnohospodárstvo socializované. Celo obecné jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1958. V ňom našla zamestnanie väčšina obyvateľov, ďalšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva neskôr našla prácu v Košiciach. JRD sa zameriavalo v rastlinnej výrobe na pestovanie obilovín a strukovín, v živočíšnej na chov dobytka, prasiat a oviec. V 80-tých rokoch bol miestny hospodársky dvor začlenený do JRD Budovateľ Bidovce. Toho času tu boli vybudované autoopravárenské dielne a budovy pre pridruženú výrobu, v ktorej sa vyrábali škvarobetónové tvárnice.
Názov obce sa odvodzuje od staroslovanského apelatívu svinbja. Predpokladá, že pôvodný názov mohol byť Svinia alebo Svinná a že k zmene došlo v dôsledku pomaďarčenia, niekedy na prelome 12.-13. storočia, po príchode zemepána maďarského pôvodu. Podľa historikov osada svojím názvom naznačuje, že jej obyvatelia boli chovateľmi ošípaných. Hypotézu podporuje bohatstvo okolitých dubových lesov bohatých na žaluď, potrebný na extenzívny chov ošípaných. Od 16. storočia sa v písomnostiach objavuje s rozlišovacím prímením - Pethö ( Pethöszinye, Pethö - szinye, čo je odvodené od osobného mena Peter - Petöc, Petheus. Zrejme z dôvodu potreby odlíšenia od obcí podobného názvu v Šarišskej a Zemplínskej župe.
Erb ako základný identifikačný symbol obce vychádza z výtvarného námetu pečate, pochádzajúcej z roku 1840. Nachádza sa v Altenburgerovej zbierke pečatí uloženej v Krajinskom archíve v Budapešti. Jeho základ tvorí symbol poštovej cesty - poštový dostavník s dvojzáprahom a pohoničom. Farebné riešenie štítu je modré, v dolnej časti ho od zeleného poľa delí cesta so zlatým (žltým) poštovým dostavníkom a strieborným pohoničom. Konský záprah, postroj, bič a kopytá sú zlaté (žlté). Motív nachádzame aj v pečatidle a na vlajke. Erb, pečatidlo a vlajka sa používajú pri výkone samosprávnych funkcií, najmä na reprezentačné účely.
Počítadlo dodatočne vložené 4.novembra 2013
