Obec Košický Klečenov sa nachádza asi 25 km východne od Košíc pri ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 324 metrov. S Košickým Klečenovom splynula aj dedina Borda, ktorá má nadmorskú výšku 370 metrov. V hornatom obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 290 do 659 metrov.
Prvú písomnú zmienku o obci Košický Klečenov poznáme z roku 1384. Podľa nej bola dedina v majetku Jána, syna Petheucha zo Svinice ešte pred jeho smrťou. Potom, ešte pre rokom 1384, kráľovná Alžbeta darovala Jánove majetky päťkostolnému biskupovi Valentínovi. Písomná zmienka z roku 1390 pojednáva o ďalšej zmene vlastníckych pomerov, keď z poverenia kráľa Žigmunda Luxemburského Košický Klečenov prešiel spolu s celým panstvom Svinica do majetku Peréniovcov. V roku 1427 sa Košický Klečenov spomína ako vyvinutá dedina. V tom čase mala 10 port. Porta je brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. Vtedy sa nepočítali obyvatelia, ale porty. Všeobecne sa dnes ráta s tým, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne sedem ľudí (včítane služobníctva hospodára), takže v danom roku žilo v Košickom Klečnove minimálne 70 obyvateľov. Potom nastala zmena, kedy sa obec zmenila na malú osadu, prípadne možno i na čas zanikla. V rokoch 1552, 1553, 1564 a 1565 tu totiž nebola ani jedna porta. V roku 1598 tu stálo deväť domov. V roku 1601 prešiel Košický Klečenov do vlastníctva panstva Trebišov. V tom čase sa uvádza, že obec bola rusínska – pravoslávna. Je teda možné, že nové obyvateľstvo a tu usadilo na základe valaského práva. Daňové záznamy z roku 1630 uvádzajú, že Košický Klečenov zaplatil daň za pol porty od gazdov i želiarov. V tom čase to teda bola iba malá osada. Aj v roku 1720 tu existovalo iba päť domácností, ale v roku 1722 ich už bolo jedenásť. Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa v dedine rozprávalo prevažne po slovensky. Záznamy z roku 1822 dokladujú, že sa v Košickom Klečenove nachádzalo už 28 domov, v ktorých žilo 222 obyvateľov. Z poľnohospodárstva sa venovali najmä pestovaniu ovsa a živili sa tiež ako furmani. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa až 93,8 % obyvateľov hlásilo ku Slovákom.
DARGOV - areál pamätníka Oslobodenia a víťazstva (Pozri: GC2RCDR)
Pri oslobodzovaní našej vlasti , koncom novembra 1944 prenikli jednotky Sovietskej armády do oblasti Ondavskej nížiny a k rieke Ondave, ktorú prekročili na niekoľkých miestach. Tu, na prelome Dargovského priesmyku, sa koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 vytvoril základ jedného z víťazných bojov Sovietskej armády za našu slobodu. Sedem týždňov trvajúce boje vojsk 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálplukovníka G
rečka o prechod cez Dargovský priesmyk sa svojou intenzitou rovnajú bojom pri prechode cez Karpaty. 17. januára tieto vojská vyhnali nemcov z obranných pozícií a zvíťazili v boji o Dargovský priesmyk. Vyše 20 000 vojakov Sovietskej armády tu položilo svoje životy. Víťazstvo sovietskych vojsk v Dargovskom priesmyku a vďaka ľudu východného Slovenska za oslobodenie, symbolizuje pamätník Oslobodenia a víťazstva, odhalený v roku 1955 na počesť 10. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Súsošie je dielom akademického sochára Vojtecha Löfflera z Košíc a symbolizuje zvítanie sa sovietskeho samopalníka s východoslovenským robotníkom a roľníkom. Pamätná sieň bojovej slávy, ktorá umocňovala neobyčajné zážitky všetkých návštevníkov je momentálne neprístupná verejnosti.
Kúpele Borda (Pozri: GC2BY1E)
Východným smerom od osady Borda vo vzdialenosti asi 1 km v roku 1893 vznikli vyhľadávané kúpele na liečenie reumatických chorôb na báze údajne výdatného prameňa, ktorého voda bola veľmi chutná s ľudovým názvom „Zdravá voda“. Ľudia z blízkeho okolia ju radi pili a až do založenia kúpeľov ju nosili domov kde ju zohrievali a v nej sa aj kúpali, pričom mnohí sa po krátkej dobe aj vyliečili. Po týchto skúsenostiach tu vznikli koncom 19. storočia malé kúpele ba liečenie reumatických chorôb. Zachytená voda z miestnych prameňov sa umelo ohrievala a poskytovala liečebné kúry v 15 vaniach. Počas II. svetovej vojny boli kúpele zničené a zanikli. V roku 1951 tu bola zriadená lesnícka škola. Neskoršie v 60- ich rokoch tu bolo vybudované rekreačné stredisko Východoslovenských železiarni Košice. V súčasnosti sa tu nachádza Saleziánske animačné mládežnícke stredisko. Usporadúvajú sa tu duchovné cvičenia pre novomanželov a rekreácia pre sociálne slabšie rodiny. Celý komplex sa nachádza v nádhernom tichom lesnom prostredí s kvitnúcimi lúkami.
Počítadlo dodatočne vložené 4.novembra 2013
