História výstavby
Snahy o výstavbu železničnej trate cez Kežmarok do Poľska boli už v polovici 60. rokov 19. storočia, ale nezrealizovali sa. Tradícia hovorí, že kežmarskí páni nechceli z “ekologických“ dôvodov (v skutočnosti nechceli predať pozemky), aby parná železnica svojím dymom zamorila okolie, a tak sa hlavná košicko-bohumínska trať postavila cez málo známu dedinu Poprad.
Takmer 20 rokov po sprevádzkovaní spomínanej železnice bola v Kežmarku r. 1888 založená akciová spoločnosť na výstavbu železnice Poprad – Kežmarok. Železničná trať bola uvedená do prevádzky v roku 1889 – 1. parný vlak na trati Poprad – Kežmarok prešiel 18. decembra 1889, v roku 1890 sa sprevádzkovala trať Kežmarok – Spišská Belá. Neskôr ( v roku 1893) bola trať predĺžená až do Podolínca, ktorá bola nadlho konečnou stanicou. Až v roku 1966 bola trať napojená cez Starú Ľubovňu do novopostavenej stanice Plaveč, čím došlo k prepojeniu na trať smerom do Prešova a do Poľska.
Súčasne so železničnou traťou bola postavená aj železničná stanica – najprv prízemná budova, neskôr nadstavaná. Väčšia – reprezentatívnejšia stanica bola postavená v rokoch 1914 – 1916, asi 0,5 km bližšie k mestu. Časť starej stanice slúžila ďalších vyše 90 rokov ako „nákladná stanica“, v ostatných priestoroch sa nachádzali služobné byty.
Na uvedených súradniciach kešku nenájdete.
Nájdete tu starú staničnú budovu v novšom, socialistickom šate. Posledné úpravy boli vykonávané v 70-tych a 80-tych rokoch. Pre nájdenie pokladu nevstupujte do koľajiska ani do dvora – miestni (dnes už majitelia) vedia byť hodne nepríjemní. Viem o čom hovorím – sám som tu prežil niekoľko rokov života a práve aj kvôli nim sme boli nútení zmeniť pobytové súradnice na N 49°07.645´ a E 020°25.968´.
Keš sa nachádza v 1/60 vzdialenosti od východzích súradníc v smere k nášmu novému bydlisku a mala by slúžiť na výmenu predmetov so železničnou tematikou.