|
Keďže som informácie nezískal žiadne, vkladám aspoň zopár zaujímavostí, ktoré so židovskými cintorínmi súvisia.
Telo mŕtveho rituálne umyjú a zabalia do rubáša a do plachty a odnesú k vykopanému hrobu. V jame je truhla z neohobľovaného dreva bez jediného klinca, na jej spodku chýba jedna lata - aby telo bolo v priamom dotyku so zemou.Malo by sa tak stať do dvadsaťštyri hodín po smrti, ak do toho padne sviatok, pohreb je až po jeho skončení. Mŕtvy musí mať pod hlavou hrsť zeminy zo Svätej zeme.
Na židovskom cintoríne sa neplatí za hrobové miesto. Mŕtvemu patrí navždy. Nikdy nepochovávajú dvoch nebohých do jedného hrobu a ak sa miesta minú, na staré náhrobky sa navezie zemina a do nej pochovávame ďalších. Ale platí aj to, že cudzia žena nesmie odpočívať vedľa cudzieho muža
Kamene na hroboch súspomienkou na cestu púšťou v dávnych časoch, keď telá nebohých zakrývali, aby ich nevyhrabala zver, a vraví sa, že kameň je večný, aj keď sa rozpadne na prach, vždy čosi z neho zostane.
Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku asi 135-tisíc ľudí židovského vierovyznania a bolo tu okolo 750 židovských cintorínov. Dnes na celom Slovensku žije približne dvetisíc Židov registrovaných v náboženských obciach a ďalších asi dvetisíc, ktorí v obciach nie sú, ale všetky cintoríny zostali...
|