Prvá známa písomná zmienka o obci Ploské nie je presne datovaná. Je známe, že bola uvedená pred rokom 1299 v nedatovanom mandáte kráľa Ondreja III. Ploské je zapísané ako poss. Lapuspatak Tamojší feudáli sú označovaní predikátom „de Lapuspataky“.
Obec sa nachádzala na dôležitej severovýchodnej trase pri rieke Torysa. Keď sa v roku 1304 delil Drienov, listina sa zmieňuje o ceste smerujúcej na Ploské (versus Lapuspotok). V roku 1309 pri opise zeme Sokoľ sa pripomína cesta prichádzajúca z Ploského. Na základe týchto záznamov v dôležitých listinách je samozrejmé, že cez Ploské nešla len dôležitá cesta, ale aj samotná obec mala mimoriadny význam. Sídlili tu feudálny páni a pravdepodobne koncom 13. storočia tu začali aj s výstavbou kostola, o ktorom máme zachovanú prvú písomnú zmienku z roku 1309.
Prvá škola v Ploskom sa spomína už v roku 1513. Bola to škola farská, ktorá onedlho za protestantizmu zanikla. Hodnoverné správy potom máme až do začiatku 19. stroročia. V roku 1859 vyučoval na miestnej ľudovej cirkevnej škole učiteľ Andre Kmec a mal 65 žiakov. V školskom roku 1893/ 94 vyučoval učiteľ Štefan Bic 116 žiakov. V roku 1904 bol učiteľom Štefan Lebenský, ktorý učil 62 žiakov. V šk. roku 1918/ 1919 jeden učiteľ vyučoval 90 žiakov. V šk. roku 1932/ 1933 bola v Ploskom r. kat. ľudová škola koedukačná v novej budove. Mala dve učebne a jeden kabinet. Vyučovali dvaja učitelia 118 žiakov, z nich bolo 110 r. kat.
ORTÁŠE
Obec Oráše vznikla v roku 1907. Prvými obyvateľmi boli občania Poľska z obce Molodič. Páni Havrilec, Pilčák, Hubač, Piskor Fedor, Tysz Eliáš, Vološin Jozef, Koloda a Rokuš.
Keď išli na vozoch, ktoré ťahali kone od Ploského smerom na Ortáše, na kolesá sa im nalepila žltá hlina, lebo bolo mokro.Vtedy si povedali, že tu ostanú, lebo hlinu považovali za mastnú a úrodnú. Neskôr k nim prišli občania Ukrajiny. Boli to páni Gavrecký, Špivák a Pančišin.
Na mieste, kde je teraz obec Ortáše boli samé pastviny, stromy a kamene. Celé územie museli ortovať a tak vznikol názov Ortáše. Po vyortovaní územia tu začali rozbíjať veľké kamene a tým vzniklo asi 5 baní. Kamene použili ako stavebný materiál pri výstavbe domov. Na kameň začali chodiť aj obyvatelia iných obcí.
Medzi prvé budovy, ktoré boli postavené v obci patrili 2 vtedajšie sipance a 1 ovčin, ktoré vlastnil pán Kecer z Keceroviec, ktorý bol vlastníkom aj starého kaštieľa vo vtedajších Kecerovských Pekľanoch.
Po druhej svetovej vojne v roku 1947 sa pán Hubač vrátil do Poľska. Pán Gavrecký sa v tom istom čase dal presvedčiť, že keď sa vráti naspäť na Ukrajinu, bude sa mať ako v nebi, že je tam kolchoz, všetku prácu robia stroje atď.... Jeho rozhodnutie bolo rýchle, že sa vracia späť. Prišli z Ukrajiny, naložili mu kone, veci, dobytok, všetko čo mali a s celou rodinou ho odviezli na autách do Prešova. Tam ho s rodinou aj s vecami preložili na vlak smerom na Ukrajinu do Ľvova. Po príchde na Ukrajinu mu všetko čo mal zobrali a ostal s deťmi na ulici bez strechy nad hlavou. Až neskôr zistil do akého blahobytu sa dostal a svoje rozhodnutie veľakrát oľutoval.
HISTORICKÉ DÁTUMY
1938 - Prvých obyvateľov začali pochovávať na ortašskom cintoríne (dovtedy pochovávali
v Ploskom)
1945 - postavili drevenú zvonicu
1949 - prvý telefón (korbičkový) mal Jozef Moravec
1950 - začali vykladať (vtedy čšetovali) od Ploského na Ortáše cestu kameňmi (na koňoch
vozil Semeňák František) pomáhali aj obyvatelia Novej Polhory
1953 - prvú motorku ČZ 150 vlastnil Bojčík Ján
1953 - prvé auto ŠKODA MB 1000 vlastnil Cienky Imrich
1955 - prvý drevený kultúrny dom
1959 - zaviedli elektrické vedenie
1960- prvýkrát prišiel na Ortáše autobus
1963 - urobili obecný rozhlas
1972 - telefóny dostali ďalší občania obce
1973 - príchod prvej rómskej rodiny do obce
1979 - postavili nový murovaný kultúrny dom
1991 - posvätili kostol, ktorého patrónom je sväty Ján
1997 - vznikol ranč
1997 - kolaudácia plynofikácie obce
****** Keška sa nachádza v časti Ortáše ******