Obec Malá Ida sa nachádza západne od Košíc, len štyri kilometre od mestskej časti Košice-Šaca. V súčasnosti v tejto obci prebieha veľká výstavba rodinných domov. Jej poloha v tichom lesnom prostredí ju predurčuje na pokojné bývanie, ktoré stále viac vyhľadávajú Košičania so záujmom o život v rodinnom dome na vidieku.
Najstaršia známa história obce siaha pred rok 1247, keď Peter, syn Juraja z rodu Aba, predal Matejovi - spišskému prepoštovi, zem a lesy ležiace v oblasti Malej Idy, ktoré ležali na východ od rieky Ida, čiže na jej ľavom brehu. Tieto pozemky mu zabral Pousa - predok zemanov z Bašky. Ale v roku 1247 bola zem i les spätne prisúdené prepoštovi Matejovi. Od neho získal územie jeho brat Antaleus, od Antaleusa ako cena krvi za Beňadika de Ruzka na Beňadíkových synov Petra, Beňadika, Kazimíra a Ižipa. Títo získali nie len pozemky zeme Idy, tzv. Vyšnú Idu, kde sa dnes nachádza obec Malá Ida, ale aj územie zeme Ida, kde sa dnes nachádza mestská časť Košice-Šaca.
Ďalšie osudy časti, kde sa dnes nachádza Malá Ida, sú opäť poznamenané zmenami vlastníctva. Najskôr to bol spor medzi synmi Beňadika de Ruzka a Sixtom de Toh, ktorý sa riešil duelom. Od Sixta de Toh, ktorý zo sporu vyšiel víťazne, odkúpil v roku 1280 pozemky komes Dávid z Omodejovskej línie rodu rodu Aba a jeho synovia Peter, Finto a Omodej. Títo už zem udržali vo svojom vlastníctve dlhší čas. V listine z roku 1300 sa územie spomína ako Omodeus dictus Fejes de Ida. V inej nedatovanej listine ako Homodei de Ida.
Ďalším vlastníkom Malej Idy (ako aj obcí Poľov a Gord) sa stal Štefan zvaný Čurka (Churka, Chyurka, Churke, Chyrke) z rodu Aba. Nevedno však, akým spôsobom došiel k tomuto majetku. Jednu z možností uvádza historik Karácsonyi, ktorý poukazuje na možnosť, že sa tak mohlo stať pri deľbe majetkov, na základe príbuznosti rodinnej línie Dávidovej a Štefana zvanéhoČurka z rodu Aba.
Nasledujúcim medzníkom vo vlastníckych vzťahoch bola bitka pri Rozhanovciach, po ktorej synovia Štefana Čurku - Tomáš a Mikuláš, utiekli do Poľska. Malú Idu a Poľov zabral palatín Filip Drugeth. V roku 1323 boli Tomáš a Mikuláš omilostení na príhovor poľského kráľa a kráľovnej a tak spomínané územie prešlo od Filipa Drugetha opäť do ich vlastníctva.
Prišiel rok 1330 a Tomáš, Mikuláš a Ján, synovia Štefana Čurku, sa rozdelili o rodinné majetky. Tomáš získal Malú Idu (Felida), Mikuláš Poľov, Ján Šebastovce (Zebus). Obec Hýľov (Hylo) a les si bratia ponechali na spoločné užívanie. V tom čase previedli určité územie z chotára Poľov do chotára Malej Idy, keďže Poľov bol veľkosťou i kvalitou lepší ako Malá Ida. Ešte predtým však bratia v roku 1324 časť pozemkov Malej Idy, ktoré susedili s Ižipovou Šemšou, dali Ižipovi, synovi Beňadika de Ruzka. Dali mu aj mlyn na rieke Ida.
V druhej polovici XIV. storočia potomkovia Štefana Čurku držali Malú Idu vo svojom vlastníctve. V roku 1367 ako držieľ daného územia vystupuje magister Peter, syn Tomáša a vnuk Štefana Čurku. Rovnako aj v roku 1379.
Veľký zlom nastáva v roku 1406, keď Palatín Mikuláš z Gary prisúdil právom kúpy Malú Idu a Šebastovce v prospech Spišskej kapituly. Jej vlastníctvo potom potvrdzujú aj portálne súpisy z rokov 1427 a 1553. Kým v roku 1427 mala Malá Ida rozlohu 28 port, v roku 1553 už len 7 port. V tých časoch bola ešte stále menej zaľudnená ako Veľká Ida.
V rokoch 1332 - 1335 už stál v Malej Ide kostol a fara. Pôsobili tam farári Demetrius de Minori Ida a Michael de Superiori Ida. V roku 1347 sa v historickej listine spomína kamenný kostol bez zvonice.