... po stopách bystrickej bosorky
Pri svojom pátraní po bosorkách som narazil na niečo veľmi zaujímavé. Veľa ľudí ani len netuší, že Banská Bystrica mala tiež svoju bosorku.
Volala sa Milica a bola to jedna z najkrajších žien mesta. Ľudia ju mali radi, pomáhala chorým, dokonca si k nej po radu chodili aj mešťania. Podľa povesti sa zamilovala do syna miestneho mlynára. Milica po ňom tak veľmi túžila, že mu počarovala, len aby ju tiež miloval. Nejaký čas to fungovalo a milenci sa schádzali za mestom pod mohutným stromom, kde ona robila svoje kúzla. No Milici to nestačilo a chcela stále viac. Prehovárala milého, aby spolu odišli mimo mesta a mala ho len pre seba. Ako to už býva, nepáčilo sa to starému mlynárovi, ktorý tušil, že za tým sú čary. Raz tajne sledoval svojho syna až na schôdzku. Ako prichádzal k stromu uvidel Milicu ako sedí a niečo odriekava. Potichu prišiel až k nej, počul každé slovo a začalo mu dochádzať, ako všetko celý čas ovláda svojimi čarami.
Starý mlynár neváhal a vrátil sa do mesta. Tu zvolal čo najviac ľudí a spoločne sa pobrali späť. Milica s mladým mlynárom nič netušiaci, boli stále pod svojim stromom. Keď videla rozčúlený dav, vedela, že niečo nie je v poriadku. Na čele kráčal starý mlynár. Chytili ju skôr ako stihla niečo namietať.
Obyvatelia sa báli čo urobí a tak sa rozhodli konať hneď na mieste. Urobili hranicu a priviazali ju ku kolu. Zhrozená bosorka sa uzavrela do seba a hľadala spôsob ako by mohla uniknúť. Sústredila sa a svoju zvyšnú moc preniesla do predmetu neďaleko. Keď plamene začali pomaly oblizovať hranicu otvorila oči, pohľadom našla svojho milenca a vyriekla zaklínadlo. V tom momente padol mŕtvy k zemi. Zdesení ľudia ostali stáť ako omráčení. Milica sa z posledných síl poobzerala po okolí a zvolala: „Tým, že upaľujete mňa, upaľujete aj svoje domovy. Mojou smrťou sa to nekončí..."
A naozaj, keď sa pozreli smerom k mestu uvideli, ako ho pohlcujú plamene. Rozbehli sa späť, aby zachránili čo sa dá a na horiacu bosorku zabudli.
Viac som v dokumente nenašiel. Ani či sa vrátili a pochovali ju, alebo ju nechali napospas živlom. Akurát viem, že celé desaťročia sa ľudia vyhýbali tomuto miestu.
Mňa skôr zaujala časť s tým neznámym predmetom nasiaknutým čarovnou mocou. Dosť dlho som pátral, aby som našiel miesto, kde ju upálili. Nedávno som dokonca bol na podivnom zraze jej prívrženkíň v piatok 13. Tu som sa dozvedel poslednú časť skladačky. Dnes sa vydám nájsť to, po čom pátram toľké roky. Je to nebezpečná cesta a toto miesto je stále presiaknuté starodávnou mágiou. Cestu si značím odrazkami, aby som sa vedel vrátiť späť. Miestami sa predieram dosť nepríjemným terénom, ale každým krokom cítim, že sa blížim k cieľu.
Zrazu sa mi čosi v diaľke zablesklo, mohlo by to byť ono? Idem bližšie a srdce mi bije stále viac a viac.
Konečne mám po čom som pátral dlhé roky. Našiel som to. Je to ono, magický ... |