Prvú písomnú zmienku o Slanskej Hute poznáme z roku 1772. V tom čase to však ešte nebola samostatná obec, ale kolónia želiarov, ktorí boli robotníkmi v miestnej sklárskej hute. Tá bola vo vlastníctve grófskeho rodu Forgách. V roku 1869 tu žilo 279 obyvateľov. Kolónia patrila k blízkej obci Nový Salaš a osamostatnila sa až v roku 1880, kedy tu žilo 237 obyvateľov. Obec Slanská Huta majetkovo patrila k panstvu Slanec. Administratívne bola v rokoch 1850 – 1939 súčasťou slúžnovského okresu Ždaňa.
V roku 1828 stálo v Slanskej Hute 39 domov, v ktorých žilo 280 obyvateľov. V tom čase už začal prevažovať poľnohospodársky a lesohospodársky charakter kolónie.
Za I. ČSR po podpísaní Viedenskej arbitráže, ostala Slanská Huta súčasťou Československa. Vzhľadom na blízkosť hraníc Horthyovského Maďarska tu v rokoch 1938 – 1939 vybudovali pás betónových guľometných bunkrov, z ktorých sedemnásť sa zachovalo v dobrom stave dodnes. V rokoch 1939 – 1944 patrila obec do okresu Trebišov.
Obec bola počas oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny v bezprostrednej blízkosti stretu dvoch sovietskych frontov. Zatiaľ čo z juhozápadu postupoval II. ukrajinský front podporený 4. rumunskou armádou až po Seňu, zo severu sa blížil IV. ukrajinský front, ktorý bojoval o Dargovský priesmyk od 3. decembra 1944 do 18. januára 1945. Práve vojaci IV. ukrajinského frontu, presnejšie jeho 18. armády vedenej generálom Gastilovičom, oslobodili v skorých ranných hodinách dňa 19. januára 1945 ráno o 3,00 aj Slanskú Hutu. Po oslobodení a ukončení vojny bola obec priradená do okresu Košice-vidiek.
JRD I. typu tu vzniklo v roku 1950, JDR III. typu v roku 1952. V roku 1960 bolo zlúčené s JRD Nový Salaš. Elektrický prúd bol do obce zavedený v roku 1956. Opätovné preradenie obce do okresu Trebišov nastalo v rokoch 1960 – 1968. Potom sa Slanská Huta dostala znova do okresu Košice-vidiek, neskôr nazvaného Košice-okolie. V roku 1970 tu žilo 366 obyvateľov.