Ranná história obce
Obec sa nachádza juhovýchodne od Košíc, leží na svahu Slanských hôr v smere na Slanec a Slovenské Nové Mesto.
Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec.
Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec. V portálnom súpise Abaujskej stolice z r. 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov.
V roku 1565 bol vyhotovený desiatkový súpis, podľa ktorého žilo v Rákoši desať poddaných sedliakov a traja želiari. Súpis panstva Slanca z roku 1686 udáva v Rákoši 13 polovičných usadlostí, ale len sedem z nich bolo obývaných. V tom čase bol Rákoš prevažne maďarskou dedinou, i keď v spomínanom súpise z roku 1565 tam figurovali štyri mená slovenského pôvodu.
Mor a Rákociovské vojny v roku 1686 spôsobili, že Rákoš takmer zanikol. V roku 1715 tam žili len dvaja želiari, v roku 1720 traja poddaní sedliaci. Prílev obyvateľstva udáva listina z roku 1746. Žilo tu 65 obyvateľov, z toho 24 detí. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 215 obyvateľov.
K názvu obce
Je dôvodné sa domnievať, že názov obce vznikol od slovanského slova Rákoš, ktorým sa zvyčajne označoval potok bohatý na výskyt rakov. Potoky tohto názvu nájdeme na Ukrajine, kde nebol maďarský vplyv pri vytváraní názvov, ale i v Maďarsku. Niekedy boli tieto potoky označované ako Rakovica, od čoho vzniklo maďarské Rakaca. Obec mohla byť označovaná aj ako Rakovec, čo pomaďarčené znelo ako Rákóc.
Z roku 1321 sa pri opise chotára obce Slivník v Abaujskej stolici uvádza potok Rakolchpothokam teda Rakovec. Slovo Rákoš je teda pravdepodobne najskôr pomaďarčené označenie Rakovec, neskôr čiatočne poslovenčené (Rakovec - Rákóc - Rákoš).
Slanský priesmyk ako starobylá obchodná cesta
Nálezy nasvedčujú tomu, že Slanský priesmyk zohrával svoju úlohu aj v dobách predhistorických. Išla tadiaľ cesta vedúca zo zemplínskeho Potisia k rieke Torysa a po jej brehu na sever cez Šariš do Haliče. Z východných svahov vrchu Várhegy sa našli dávnejšie predhistorické nálezy z doby kamennej i z doby bronzovej. V roku 1929 sa v Slanci našiel aj poklad rímskych cisárskych mincí. Zachránilo sa z neho osem kusov, pochádzajúcich z 3. storočia nášho letopočtu, čo dokazuje smerovanie cesty z rímskej provincie Dácia cez Slanský priesmyk do krajov severne od Karpát. Okolo roku 300, čiže v čase rímskych provincií, prešiel germánsky kmeň Vandalov z Haliče cez Slanský priesmyk do horného Potisia.
V 11. a 12. storočí išla hlavná trasa cesty zo Zemplína cez Slanský priesmyk, zo Slanca k Ruskovu a cez Olšovany k Toryse.
Cesta zo Slanca v smere Rákoš, Bohdanovce, Nižná Hutka, Košice, ako ju poznáme z mapy Abaujskej stolice zo začiatku 14. storočia, bola využívaná len od čias výraznejšieho regionálneho vplyvu mesta Košice, teda od 13. storočia
*** Parkovanie mozne NAD keskou. Vzhladom na lokalitu neodporucam kvoli bezpecnosti parkovanie priamo na hlavnej ceste. ***