Obišovce sa nachádzajú na dolnom toku Svinky, ktorá sa za dedinou vlieva do Hornádu. Po jej pravej strane sú výbežky Čiernej hory a po ľavej výbežky Šarišskej vrchoviny. Horotvorné procesy v minulosti tu vymodelovali nádherné končiare a malebné údolia. Okoliu dodáva zvláštny ráz aj výbežok Košickej kotliny, tiahnúci sa od Košíc okolo Hornádu a severným okrajom sa dotýka Obišoviec. V okolí sú náleziská vápencov, dolomitov a kremencov. Do obce je ideálny prístup z diaľnice D1 Košice - Prešov, ktorú je potrebné opustiť v križovatke Lemešany. Odtiaľ smerom na Kysak je do Obišovec už iba 2 km. Do Obišoviec je možné sa dostať aj po starej ceste medzi KE a PO, ako aj od Košíc cez Družstevnú p.H., ale aj od Ružínskej priehrady okolo Hornádu, prípadne od obcí v pohorí Čiernej hory - Ľubovca resp. Bzenova pozdĺž riečky Svinka. Hromadnú dopravu pre občanov obce a jej návštevíkov, prioritne zabezpečuje železničná spoločnosť.
Nadmorská výška dediny je 297 m, pričom najnižšie položené miesto má 239 m a najvyššie 519 m. Leží na hranici dvoch samosprávnych krajov - Košíc a Prešova a od obidvoch je vzdialená 20 km. Administratívne patrí pod Košice okolie a do KSK. Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1289 a jej názov je odvodený od osobného mena Obus alebo Obuš. Vyvíjala sa zo staršej usadlosti. Najskôr patrila pod panstvo Abovcov z Drienova. Postupne sa jej názov formoval na Abos, Abows, Obišowcze a od roku 1920 najskôr do podoby Obyšovce a neskoršie ako Obišovce. Nádherné a strategické položenie lokality lákalo staršie civilizácie, o čom nás presviedčajú bohaté historické, ale predovšetkým vzácne archeologické nálezy. Osada bola vyplienená po tatárskom vpáde a znova zaľudnená. Jej obyvateľstvo sa zapodievalo baníctvo, ktoré sa tam zachovalo ešte v 15. storočí. Na okolí vidno staré otvory šachiet baní, ale aj úlomky rudy.
Obišovce sa sľubne rozvíjali až do morovej epidémie v roku 1645. Vtedy sa čoskoro vyľudnili, ale po ustálení pomerov v Uhorsku po porážke posledného stavovského povstania začiatkom 18. storočia znova nadobudli na význame. K povzneseniu obce prispelo aj vybudovanie železničnej trate medzi Košicami a Prešovom v roku 1870 a najmä to, že v iba 1 km vzdialenom Kysaku sa vytvoril dôležitý železničný uzol, ktorý poskytoval ľuďom prácu. Obyvatelia obce, ktorí pamätajú pôvodný viadukt železničnej trate Kysak - Prešov, hovoria o ňom ako o nádhernom staviteľskom diele talianskych architektov z 19.storočia. Most dokázal preklenúť celé údolie Svinky ako aj cestu smerom na R. Pekľany. Bol však nacistami pri ich ústupe pred oslobodzovacími sovietskymi vojskami vyhodený do povetria dňa 20.januára 1945. Obec bola v týchto dňoch aj oslobodená.
Súčasná železničná trať vedie cez obec v 17 ‰ stúpaní a v ostrejšom oblúku tvaru "S" ako bola jej pôvodná trasa. Viadukt bol po 2. svetovej vojne nahradený dvoma mostami - 1 železným nad Svinkou a 1 oblúkovým mostom z betónu nad cestou. Po zániku baníctva sa obyvatelia začali venovať poľnohospodárstvu domácej výrobe plátna, ťažbe dolomitov, piesku a kameňa v kameňolomoch.
V históriiodňami obce vieme narátať dokonca tri mlyny. Schátralá časť posledného z nich, je súčasťou rekonštruovaného rodiného domu. Tento mlyn plnil svoj účel ešte v 70. rokoch 20.storočia. Spolu s vodnými kanálmi, hrádzami a stavidlami, tvoril neopakovateľný kolorit obce. Paradoxne v náväznosti s dávnou históriou mlynov v Obišovciach, pôsobia novodobé problémy tejto obce s povodňami od r.1998. Tie sú od r.2005 tlmené realizovanou úpravou koryta v obci a zreštaurovaným mostom. Stálu hrozbu však spôsobuje nebezpečenstvo spätného vzdutia Svinky od vysokej hladiny blízkeho Hornádu a vodnej nádrže Ružín. V 16. storoší obec patrila šľachticom z Budimíra a Somosyovcom. V 17. storočí Segeyovcom a Fúzyovcom. V 18. storočí Sztarayovcom, Görgeyovcom, Karolyiovcom, Okolicsanyovcom a Medňanským a v 19. storočí Mariassovcom a Péchyovcom. Naposledy tam mali svoj statok Starkovci, ktorí boli nemeckého pôvodu a pôsobili tam až do konca druhej svetovej vojny. V Obišovciach sa teda vystriedali jedenásti majitelia a na takú početnosť rodov, je v obci pomerne málo historických svetských zariadení.
V roku 1787 mali Obišovce 442 obyvateľov, do roku 1828 sa ich počet zvýšil na 612 a potom tento počet sa neustále znižoval, takže v súčasnosti tam býva do 400 ľudí. Ešte v 70. rokoch 20. storočia mala obec 570 obyvateľov, pod ich ďalší pokles sa podpísal aj program tzv. strediskových obcí vtedajšej moci, kedy na obec bola uvalená stavebná uzávera, trvajúca takmer do nežnej revolúcie. V tomto období mohol v dedine postaviť si rodinný dom iba občan, ktorý pracoval na jej území t.j. na JRD, vo Frucone alebo na Rozvodni. Iný výber jednoducho neexistoval. Početnosť obyvateľov však počas víkendov zvyšujú chalupári a chatári. Obec a okolie zasiahla silná vlna reformácie a v obci v tomto období žije 243 obyvateľov, ktorí sa hlásia ku r. k. náboženstvu a 90 k evanjelikom a. v. Pozornosti návštevníkov obce neunikne r. k. kostol neďaleko železničnej zastávky, ktorý stojí na kopci "Putnok". Kostol je zasvätený Ružencovej Panne Márii, ktorej sviatok a púť spojená s odpustom pripadá na prvú októbrovú nedeľu. Obišovce sú obcou, kde sa vtedy koná jedna z najvýznamnejších pútí r. k. cirkvi košickej arcidiecézy.