Najstaršie písomné správy o území, na ktorom sa nachádza dnešná obec Slanec, pochádzajú z roku 1270. Ide o opis hraníc panstva Fizér (dnešný hrad Füzér sa nachádza na území Maďarska), kde sa spomína 11 dedín. Na severe sa nachádzala zem Slanec (Zalanch), ktorá na východe susedila s Kalšou a na západe so Skárošom.
Z roku 1270 máme záznam, podľa ktorého kráľ Štefan V. daroval mag. Reynoldovi, predkovi pánov z Rozhanoviec, územia a majetky v Abaujskej, Zemplínskej a Sabolčskej stolici. Takto získal aj zem Slanec, ktorá sa nachádzala v Abaujskej stolici. Predchádzajúcim majiteľom Slanca bol Mikoča (Mykocha), ale pre jeho rôzne previnenia prešla na kráľa. Pretože v listinách z roku 1270 sa hrad Slanec nespomína, je zrejmé, že ten vznikol neskôr, prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1281.
V roku 1299 sa územie spomína ako vlastníctvo Michala, syna Petra z rodu Aba. To sa v roku 1303 delilo medzi dve vetvy rodiny. Dedina s hradom ostali Michalovi a Petrovi, synom Petra zo Slanca. Hrad ako aj dedinu však v roku 1330 vymenili so spišským a abaujským županom mag. Villermom Drughethom za majetky na území Šarišskej stolice. V testamente z roku 1330 Villermus Drugeth zanechal hrad Slanec svojmu bratovi Mikulášovi.
Podľa súpiskov pápežských desiatkov musel v Slanci existovať kostol už pred rokmi 1332.
Kráľovná Mária dala v roku 1387 hrad Slanec i s dedinou Ladislavovi, synovi mag. Štefana z Lučenca, v roku 1405 zasa kráľ Žigmund dal donáciu na hrad a príslušenstvo Žigmundovi, synovi Ladislava a jeho bratovi Dionýzovi. Hrad i dedina v 15. a 16. storočí patrila rodine z Lučenca. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 dokladá, že v Slanci bolo 25 port územia, ktoré boli vlastníctvom Žigmunda z Lučenca. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1533 uvádza Slanec pod názvom Waralya a obsahuje 5 port, ktoré patrili Štefanovi z Lučenca. Desiatkový súpis z roku 1565 registruje v Slanci (Varallya) 19 sedliakov a 10 želiarov.
Vojny a mor spôsobili, že začiatkom 18. storočia, prežili len traja obyvatelia - želiari. K výraznejšiemu zaľudneniu dochádzalo po roku 1715.