Pri vlakovej zastavke Martin-Priekopa je dokaz toho, ze pomoc bezdomovcom sa da robit aj inak ako aktualnym systemom, ktory je z velkej miery nefunkcny. A to vdaka tvrdohlavosti jedineho cloveka... Je to miesto, kde mozu najst strechu nad hlavou ludia, ktorych inde nechcu a zit samostatny a dobry zivot. A takisto ukazuju, ze ludia su este stale schopni zit v komunitach, kde si pomahaju.
Historia kempu zacala v 2002 a jeho zakladatel Daniel Diskanec ju opisuje takto:
V roku 2002 som na svojom pozemku postavil kemp pre ludi bez domova. Postupne sme rozsirovali kapacitu kempu pristavbou novych chatiek a zacali vydavat nezavisle periodikum Priestor pre zivot ... som spravca a obyvatel verejneho kempu pre ludi, ktori stratili domov. V ňom spolocne zabezpecujeme vsetko potrebne pre zivot obyvatelov tohoto zariadenia, v ktorom okrem zabezpecenia vykurovania drevom a alternativnymi energiami pestujeme zeleninu a chovame domace uzitkove zvierata.
Casopis Priestor pre zivot zabezpecuje zdroj prijmu pre zabezpecenie funkcnosti kempu a je zaroveň propagacnym medialnym prostriedkom sirenia myslienky budovania verejnych kempov a starostlivosti o zivotne potreby obyvatelov v nudzi.
Myslienka budovania verejneho kempu deklaruje schopnost a moznosti ludi z okraja spolocnosti postarat sa o seba a byt spolocensky uzitocni. Verim, ze vytvaranim vhodnych podmienok sa da docielit, aby neziskavali peniaze bez zasluhy prace a neboli spolocnosti na pritaz, ale aby vytvarali svojou cinnostou spolocenske hodnoty prave v oblastiach, o ktore väcsina ludi nema zaujem.
V roku 2012 dostavali vdaka darom financym, materialnym aj daru prace svojpomocne 3-poschodovu ubytovnu, ktora sluzi aj ako ich spolocenske centrum. Pamatna Avia, ktoru v roku 2002 dotiahli na miesto a pan Daniel ju obyval (aby ju nahodou niekto neodtiahol prec) tu tiez este stale stoji spolu s 12 dalsimi domcekmi, mastalou, skladmi potravin a sena a vsetkeho potrebneho pre zivot.
V sucasnosti v tomto priestore byva asi polovica bezdomovcov z Vrutok a Martina…
Vsade sa tvrdi, ze bezdomovci su len pritazou a nechcu sa dostat zo svojich problemov ani prisposobit sa pravidlam poskytnutych utulkov. Ale v reale su utulky podobne vaznici, odkial vas rano vyhodia a musite nejako prezit do vecera a zaplatit si pobyt. Alkohol je najjednoduchsim sposobom, ako sa zahriat a zaroven odputat pozornost od svojho trapenia… Alkoholizmu (a inym zavislostiam) prepadavaju zamestnani ludia s rodinami a cudujeme sa, ze mu podlahnu ludia, ktori su uplne bez nadeje a vzdavaju snahu skutocne zit.
A potom je tu zrazu nieco ine – moznost byvat v podmienkach ake si sami nastavia, s ludmi s podobnym osudom, kde si navzajom pomahaju a PRACUJU, co im vracia nazad sebauctu a moznost uzivit sa inak ako zobranim.
Ludia co tu ziju su casto stastni, mozno stastnejsi ako ini ludia okolo nas a maju viziu zmysluplneho zivota. Neziju na “nas” ukor, snazia sa praveze maximalne sa uzivit sami a vratit pomoc, ktoru dostali.
Je to experiment, ale mozno ma zmysel pre vela z nas… Kto je a nie je bezdomovcom nerozhodujeme uz len sami… Padne podnik, nezaplatis hypoteku, mas uraz a nemas dost stabilnu rodinu a ulohy sa mozu ryckehlo otocit. Dufam, ze tento kemp nebude jedinym pokusom tohto typu.
