Za prvú písomnú zmienku v obci možno považovať nedatovanú listinu z obdobia vlády uhorského kráľa Ladislava IV. /1272 – 1290/.
Pôvod názvu obce :
V pôvodných písomnostiach sa prvá forma názvu objavuje v latinčine „ vila Gurke , Gyurke, maďarsky Gyorke „. V slovenčine sa s názvom obce stretávame až v roku 1806 vo forme Djurkow.
Významné historické udalosti :
Správa z roku 1323 podáva obraz o účasti Budunovej rodiny v povestnej Rozhanovskej bitke, ktorá sa odohrala 15.6.1312. Budún so synmi v nej bojoval na strane Matúša Čáka Trenčianského a Omodejovcov proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Po prehratej bitke sa všetci stiahli do opevnenia v Ďurkove. Kráľ Karol Róbert do Ďurkova poslal posla Ladislava, syna Pavla Kompoltyho, Budúnovho bratranca, ktorý jediný z Abovcov prešiel na stranu kráľa. Posol žiadal o nocľah pre družinu, no obrancovia vedeli, že zo strany kráľa sa jedná len o zámienku ako dostať opevnenie bez boja a tak posla pred bránou zabili šípom. Nasledoval boj, ktorý trval údajne veľmi krátko a v ktorom väčšina obrancov zahynula. Tým, ktorí prežili, kráľ majetky odňal a podaroval ich druhému synovi Pavla Kompoltyho, Imrichovi a jeho švagrovi slavonskému bánovi Mikčovi. Po odňatí majetkov sa pozostalí dlhé roky domáhajú ich prinavrátenia, no márne.
V roku 1361 bol Ďurkov rozdelený na dve polovice medzi synov Imricha Kompoltyho. Kráľ Žigmund obec v roku 1397 daroval bratom Imrichovi, Jánovi a Mikulášovi z Perína, čo potvrdzuje aj listinou z roku 1405. Historické pramene však tvrdia, že v skutočnosti majetky ostali vždy v držbe synov Imricha , ktorý však už v roku 1369 užívali predikát „ z Visonty „ / sídlo v Hevešskej stolici, ktoré sa stalo ich sídelným /.
Obec bola až do 16. storočia bohato zaľudnená, no po morovej epidémií v roku 1710 ostala takmer ľudoprázdna.
Významná udalosť sa v chotári obce odohrala 26.10.1672. V krvavej bitke sa tu stretli kurucké Rákocziho vojská s kráľovskými labancami. Priebeh bitky zaznamenal vtedajší reformovaný farár. Spočiatku sa vyvíjala v prospech kurucov, no po zrade ich veliteľov ju prehrali a v poli ostalo vyše 1000 mŕtvych, ktorých nemal kto pochovať. Farár spomína, že dlhé roky po tejto udalosti bolo pole posiate kosťami. Po nich dostalo pomenovanie Čontoše /od maďarského slova „ čont „, v slovenskom význame „ kosť „ /.Po roku 1715 sa sem sťahuje nové väčšinou slovenské a rusínske obyvateľstvo.
V II. polovici 18. stor. dostáva obec do léna za zásluhy v boji, viedenský plukovník Endre Rakovszký. Podľa maďarského geografického slovníka z roku 1851 tu ešte v polovici 19. stor. majú majetky aj zemepánske rodiny Szemereovcov a Zomboryovcov. V obci, Endre Rakovszký v obci dal vysadiť krásny park s cudzokrajnými drevinami a záhradnou architektúrou. Majetok slúžil jeho potomkov takmer 200 rokov, do roku 1945, kedy bol konfiškovaný.
Región :
Obec Ďurkov leží v subrajóne Košickej doliny – v Olšavskej doline – vo vzdialenosti 18 km východne od Košíc.
Počet obyvateľov : 1 713
Rozloha : 992 ha
Poloha :
Jej krajinné prostredie tvorí v pozadí impozantné Slanské pohorie s najvyšším vrchom Bogota v nadmorskej výške 854 m. Južná hranica obce leží v nížine toku Olšava, ktorej naplaveniny tvoria alúvium, blízke lúky a polia. Rozkladajú sa v šírke 2 km od Olšavy po štátnu cestu Ruskov-Ďurkov-Bidovce. Od tejto línie sa zdvíha svah, ktorý stúpa až po polesie Popová hôrka, Malý lesík a Sárheď dotvárajúce podhorský ráz obce.