Prvá zmienka o obci je z roku 1289 Balar. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1370 Bolyar, 1773 Bolyarow. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bolyár. Osada vznikla v mieste pôvodného slovanského sídliska. Obec patrila drienovským Abovcom. V 14. storočí mala mlyn, 1427 20 port. V 17. storočí tu mali majetky Segneyovci, v 19. stor. Péchyovci. Začiatkom 18. stor. sa obec vyľudnila útekom poddaných. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V obci bolo veľa záhrad. V roku 1787 mala 43 domov a 340 obyvateľov, z toho veľký počet želiarov, 1828 54 domov a 406 obyvateľov. Pôvodné živobytie – poľnohospodárstvo, si udržalo svoju váhu do dnešných čias. K najkrajším stavbám obce patrí bezpochyby barokový rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. V obci majú svoj chrám i evanjelickí veriaci, ktorý patria k cirkevnému zboru v Rankovciach. Kolorit Boliarova dotvára zvonica. V obci bol postavený, začiatkom 20. storočia, gáter a mlyn.
Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. V r. 1937 bola postavená píla a mlyn, ktorý je dodnes v prevádzke. JRD založili 1952. Časť obyvateľov pracuje v stavebných a iných podnikoch v Košiciach.
Dnes dotvárajú pohľad na život predkov v tejto dedine. Žije tu vyše 700 obyvateľov. Obec spravuje základnú školu a materskú školu. Kultúrne akcie organizujú prevažne v kultúrnom dome, ktorý slúži týmto účelom od druhej polovice 20. storočia. Je tu dostatok možností športového vyžitia. Podnikateľské subjekty v obci sú zamerané prevažne na pôdohospodárstvo.