Bohdanovce boli osídlené už v rôznych dobách predhistorických, našlo sa tu aj sídlisko z doby staroslovanskej. Miesto tejto obce bolo v minulosti mimoriade výhodné, pretože sa nachádza priamo pod Slanským priesmykom, čo bolo dobré prepojenie s južným Zemplínom. Slovanské nálezisko podľa historika Branislava Varsika svedčí o tom, že názov Bohdanovce je slovanského pôvodu. Meno dediny neskôr prevzali prichádzajúci Maďari.
Je možné, že k Bohdanovciam sa vzťahuje aj zápis vo varadínskom registri z roku 1220, kde sa uvádza meno Chepanus de villa Bogdan. Tento muž pred zemplínskym kuriálnym komesom Olodarom obdvinil istého Petra. V Zemplíne sa dedina Bohdanovce (maďarsky Bogdány) nevyskytuje, najbližšia obec tohto mena je práve v terajšom okrese Košice-okolie. Je však možné, že listina hovorí aj o Šarišských Bohdanovciach, čo je tiež stará dedina, alebo o obci Nyir-Bogdány z niekdajšej Sabolčskej stolice.
Najstarší historicky istý doklad o Bohdanovciach poznáme z roku 1335, keď kráľ Karol Róbert dal Viliamovi Drugethovi majetky po zomretom Dominikovi, synovi Lacka z Nádošťu, čiže z obce so súčasným menom Trstenné pri Hornáde, ktorý zomrel bez potomkov. Medzi uvedenými majetkami sa nachádza aj obec Bohdanovce.
Niektoré záznamy datujú prvú písomnú zmienku o obci do roku 1299. Historik Branislav Varsik tento údaj označuje za nesprávny. To pretože sa tak stalo na základe práce historika Györffyho, ktorý nesprávne stotožnil Šarišské Bohdanovce (villa Bokdan) s týmito Bohdanovcami. Uvádzaná listina z roku 1299 sa vzťahuje na šarišskú obec, ktorá patrila k hradu Makovica.
Ďalšiu písomnú zmienku o Bohdanovciach poznáme z roku 1337. Išlo o opis hraníc niekdajšej obce Garbovce.
V roku 1415 kráľ Žigmund dal Bohdanovce v Abaujskej stolici bánovi Petrovi Cudarovi z Olnódu a jeho bratovi Štefanovi. Spolu s touto dedinou získali aj veľké množstvo ďalších majetkov, ktoré od roku 1335 patrili Viliamovi Drugethovi po Dominikovi, synovi Lacka z Nádošťu, čo bola nádošťstvká vetva rodu Aba.
Bratia Cudarovci boli však do majetkov uvedený až v roku 1416. O jedenásť rokov neskôr sa konal portálny súpis Abaujskej stolice. Vtedy vdova Jakuba Cudara vlasnila v Bohdanovciach 16 port, čiže usadlostí, Juraj, syn Mateja, vlastnil 5 port. Ak na každú portu počítame aspoň 5 obyvateľov, Bohdanovce mali v tom čase minimálne 105 obyvateľov.
Ďalší portálny súpis poznáme až z roku 1553. Vtedy však bolo v Bohdanovcach len 3 a 1/2 porty, ktoré vlastnil Peter Ceczey. Desiatkový register obilním z roku 1565 udáva, že Bohdanovciach žilo 12 poddaných sedliakov a traja želiari. Ich priezviská boli prevažne maďarského a neistého pôvodu. Z toho možno dedukovať, že v dedine sa v tom čase rozprávalo prevažne po maďarsky. Toto národnostné zloženie doplňuje fakt, že na prelone 16. a 17. storočia tu žili kalvíni, ktorí mali v niekdajších garbovciach maďarských kňazov.
Bohdanovce sa začiatkom 18. storočia takmer vyľudnili. V roku 1715 tu žili len štyria poddaní, v roku 1720 sedem poddaných. Potom nastal prílev nového obyvateľstva. Bola to ešte stále prevažne maďarská dedina, v ktorej postupne narastala slovenská menšina. To potvrdzuje aj konskripcia cirkví a vierovyznaní z roku 1746. V tom čase v Bohdanovciach žilo 72 kalvínov, 8 rím. katolíkov, 1 gr. katolík a 46 detí. Celkovo 127 obyvateľov. Aj lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu hovorilo prevažne maďarsky. Počet slovensky hovoriacich obyvateľov sa v dôsledku ich nového prílevu zvyšoval. Ešte v roku 1851 Fenyés uvádza, že Bohdanovce sú maďarsko-slovenská dedina, ktorá má 93 rím. katolíkov, 106 kalvínov a 90 židov. Pri maďarskom sčítaní ľudu roku 1900 tu však vysoko prevažovali Slováci a dedina bola s Garbovcami spojená do jednej obce.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vykazuje k 31.12.2012 1046 obyvateľov
*** Vezmi si ceruzu, šetri miesto v LB a nezabudni zamaskovať ***