Nález z doby bronzovej svedčí o tom, že územie súčasnej dediny Vyšný Čaj bolo osídlené už v dobe predhistorickej. V regióne obcí Vyšný Čaj - Nižný Čaj sa našiel aj materiál z obdobia ranného stredoveku a to nádoby z piesočnatej hliny. To jasne svedčí o slovanskom sídlisku, ktoré je datované do 9. storočia.
Konkrétne prvú správu o Nižnom Čaji poznáme zo začiatku 14. storočia. V tom čase obec spolu s Vyšným Čajom patrila tej vetve z rodu Aba, ktorej posledným žijúcim členom bol Dominik, syn Lacka, ktorý sa označoval prediktátom z Trsteného 
pri Hornáde (de Nassad), pretože tam mal svoje sídlo. Dominik, syn Lacka, zomrel ešte pred rokom 1333 bez mužského potomka. Král Karol Róbert daroval jeho majetky palatínovi Viliamovi Drugethovi v roku 1335. Ten v tomto čase už držal hrad Slanec a jeho panstvo. Patrili mu teda dediny Trstené pri Hornáde, Ždana, Skároš, Nižný a Vyšný Čaj, Olšovany , Bohdanovce , Košická Polianka , Trstany a čiastka v Krásnej nad Hornádom . Z území ešte vlastnil zem v susedstve dedín Vyšný a Nižný Čaj v Abaujskej stolici a Šarišské Lužniaky v Šarišskej stolici. Podľa uvedenej prvej písomnej zmienky z roku 1335 teda vieme, že v tom čase už existovali obce Vyšný Čaj aj Nižný Čaj ako vyvinuté dediny.
Nevieme odkedy a za akých okolností získali predkovia Dominika, syna Lacka, do vlastníctva Nižný Čaj. Poznáme však skutočnost, že v roku 1270 pri opise panstva hradu Füzér (ten je už na madarskej strane v blízkosti jazera Izra), patrila zem Skároš, susediaca s panstvom Füzér, Mikulášovi, synovi Abu, ktorý bol starým otcom Dominika, syna Lacka. Vieme aj to, že spomínaný Mikuláš, syn Abu sa v roku 1290 uvádza s prediktátom z Olšovian (de Elswa), kde musel mať svoje sídlo. Je teda viac ako pravdepodobné, že už v tom čase vlastnil aj obce Nižný a Vyšný Čaj, ktoré s Olšovanmi priamo susedia. Historik Branislav Varsik nepochybuje, že obe obce existovali už v 13. storocí. Dominik, syn Lacka, mal však dcéry a žijúcu manželku a tým podla vtedy platných zákonov prináležalo dedičstvo, tzv. dievčenská štvrtina. Vilam Drugeth bol teda v roku 1337 po dlhšom spore nútený vrátiť tri dediny. Takto Klára, dcéra Dominika, získala Olšovany a Klára, vdova po Dominikovi, získala Nižný Čaj. Pani Magic, dcéra Lacka a sestra Dominika, získala Vyšný Čaj.
O osude vyšného Čaja po roku 1337 nevieme nič. Až v roku 1427 sú obe dediny (Vyšný i Nižný Čaj) v rukách vdovy po Šimonovi. Nevieme však, v akom príbuzenskom pomere bola k predošlým držiteľom. Portálny súpis z roku 1553 udáva, že vo Vyšnom Čaji bolo 5 port, čiže usadlostí. Zvyčajne sa zvykne rátať niminálne 5 ľudí na jednu usadlosť, čo svedčí, že v tomto roku Vyšný Čaj obývalo približne 25 obyvateľov. Nebola to teda ľudnatá dedina. V roku 1564 tu bolo 5 a 1/2 porty. Desiatkový súpis z roku 1565 vykazuje, že vo Vyšnom Čaji žilo 10 sedliakov a 3 želiari. Z týchto obyvateľov mali len traja mená slovanského pôvodu, dvaja maďarského a ostatní neistého pôvodu. Desiatkový register z roku 1577 udáva, že tu žilo 13 sedliakov. Traja mali mená slovenského pôvodu, dvaja maďarského, ostatní neistého.
Miešalo sa tu teda obyvateľstvo slovenské, maďarské a snáď i nemecké. Súpis z roku 1598 uvádza, že vo Vyšnom Čaji bolo 12 domov.
V 16. storočí v čase reformácie tu slúžili maďarskí reformovaní kňazi, čo malo ďalší vplyv na vývoj národnostného cítenia obyvateľov dediny. V roku 1577 tu napr. slúžil kalvínsky kňaz Šimon Enizkei. V 17. a 18 storočí tu došlo v dôsledku moru a Rákociovských povstaní k značnému vyľudneniu. V roku 1715 boli vo Vyšnom Čaji len štyria poddaní sedliaci, ale po roku 1720 tu začalo prichádzať nové obyvateľstvo. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že sa tu rozprávalo približne rovnakým dielom slovensky i maďarsky. Podľa vierovyznania tu vtedy žilo 14 rím. katolíkov, 3 gr. katolíci, 5 luteránov, 15 kalvínov a 13 detí. Celkovo teda 50 obyvateľov. V roku 1851 žilo v obci 162 rím. katolíkov, 100 kalvínov a 15 židov. Bola to teda obec prevažne slovenská a mala už 277 obyvateľov. V roku 1930 tu žilo 315 Slovákov, 31 Maďarov a 9 inozemcov, celkovo 354 dedinčanov. Asfaltovou cestou bola dedina s okolím spojená a v roku 1961.
Obec Vyšný Čaj leží na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny v Olšavskej doline na miernych svahoch Slanských hôr. Územím obce preteká juhovýchodne nepravidelne meandrujúca rieka Olšava, ktorá je významným ľavostranným prítokom Hornádu. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy.
Obec je od mesta Košice vzdialená približne 17 km. Skutočnosť, že sa obec nachádza v blízkosti krajského mesta vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska a umiestnenie v kľudnom krajinársky pomerne nenarušenom prostredí z hľadiska napredovania v oblasti agroturistiky.
V súčasnosti žije v obci Vyšný Čaj 310 obyvateľov. Obec je súčasťou Slanského mikroregiónu - združenia obcí: Blažice, Nový Salaš, Slanec, Bohdanovce, Rákoš, Slanská Huta, Kalša, Ruskov, Slanské Nové Mesto, Nižný Čaj a Slančík.
Chotár obce o celkovej výmere 483 ha je tvorený prevažne poľnohospodárskou krajinou a rozsiahlymi lúkami tvoriaci pekne prírodné scenérie. Nadmorská výška stredu obce je 210 m.n.m. Obec sa nachádza v jednej z najperspektívnejších oblastí z hľadiska využívania obnoviteľných zdrojov energie v rámci Slovenska. Geotermálne vody s teplotou nad 100 ºC boli overené podrobným prieskumom v juhovýchodnej časti geotermálnej oblasti Košická kotlina, na lokalite Ďurkov. V roku 1998 a 1999 tu boli realizované tri z projektovaných ôsmich ťažobných a ôsmich reinjektážnych geotermálnych vrtov, s hĺbkou 2 252 – 3 210 m. Rezervoár geotermálnych vôd sa nachádza v hĺbke 2000 – 3500 m. Výdatnosť vrtu počas hydrodynamických skúšok sa pohybovala v intervale 50 – 65 l.s-1, teplota na ústi vrtov dosahovala 123 – 129 ºC , ložisková teplota v hĺbke 3 000 m mala hodnotu 143 ºC. V oblasti Ďurkova boli prírodné zásoby geotermálnej energie ohodnotené na 113,4 MWt a využiteľné množstvo geotermálnej energie, stanovené modelovaním je cca 90 MWt.
Severozápadná časť katastrálneho územia obce je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina, ktoré bolo vyhlásené za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, sovy dlhochvostej, ďatľa hnedkavého, bociana bieleho, prepelice poľnej, orla kráľovského a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie bolo vyhlásené v roku 2008.
Územie sa radí do teplej oblasti s kotlinovou klímou mierne suchou až vlhkou, s dostatočne veľkou intenzitou teplôt a chladnými zimami. V ročnom priemere prevláda severné prúdenie vzduchu.
*** Vezmi si ceruzu, šetri miesto v LB a zamaskuj ***