Pri potulkách po okolí Prešova si nemožno nevšimnút dva výrazné vrchy, týciace sa severne od šarišskej metropoly - Stráž (740 m) a Lysú Stráž (696 m). Tieto dva vulkanické exoty vystupujú z plocho modelovaného povrchu údolia Torysy a vytvárajú typický kolorit okolia Prešova. Vznikli v období sarmatu z magiem, ktoré vystúpili do vtedy morského prostredia Košickej kotliny. Zachovali sa ako izolované telesá, stavbou blízke známej geologickej lokalite Maglovec v nedalekom výbežku Slanských vrchov. Najmä Lysá Stráž ponúka okrem peknej prechádzky aj kvalitný výhlad. Vrchol tohoto andezitového vypreparovaného sopúcha je holý a poskytuje skvelý výhlad. Oplatí sa pochodit po vrcholovom plató a pozriet si okolitú krajinu z viacerých uhlov. Z nádhladu sa vám ponúka prešovské okolie. Úplne najbližšie sú vrcholy a hrebene Cergova, ponúka sa pohlad na hlavný hreben Slanských vrchov, celé Spišsko - Šarišské medzihorie, Šarišskú vrchovinu, Bachuren a Ciernu Horu. Za dobrého pocasia sa dá zhliadnut aj zlomok z tatranských konciarov. Vrchol Lysej Stráže je ideálnym miestom na rodinný výlet aj s opecením slaninky, zberom húb a lesných plodov, ktorých ponúkajú okolité lesy dostatok.

Troška z dávnej histórie

Archeológovia na Lysej Stráži objavili staroveké sídliská z doby bronzovej, Gávskej kultúry z halštattu, ale aj z doby starých Slovanov. Našli sa tam úlomky z keramiky, nástroje z kamena, kovov a iných materiálov. Svedcia o starom osídlení. Okolie Velkej a Lysej Stráže zaujalo lud Východoslovenských mohýl, ktorý ako pastieri a rolníci ešte pred viac ako dvetisíc rokmi pred naším letopoctom putovali po hrebenoch Karpát od Sanu a Dnestru až do tejto casti. Boli to prví stavitelia velkých stavieb v podobe mohutných mohýl (tumulus, kurhan - väcší umelý násyp z hliny, niekedy v kombinácii s kamenom, navršený nad kostrovým, prípadne žiarovým hrobom alebo nad viacerými hrobmi), ktoré sa dodnes nachádzajú v katastroch Prešova, Velkého Šariša, dedine Kanaš a Gregorovce, aj inde.

Troška z nedávnej minulosti

Pred druhou svetovou vojnou a potom po nej si nadšenci bezmotorového lietania zo Sabinova a Prešova vybrali práve vrchol Lysej Stráže ako svoju základnu. Mimochodom to bolo jedno z prvých stredísk lietania na Slovensku. Využívali jej polohu pre tento šport až do vybudovania svojho letiska v Ražnanoch. Stopy po cinnostiach Aeroklubu sú dodnes badatelné (základy výtahu, ktorým sa dopravovalo lietadlo spod kopca na vrchol Lysej Stráže). V ostatnom case opät ožíva Lysá Stráž. V priaznivom pocasí ju coraz castejšie navštevujú priaznivci svahového lietania (rogalisti a paraglajdisti). V západnej casti tohto kopca sa nachádza ložisko stavebného kamena. Nerastná surovina – svetlý andezit – pre svoju dobrú štiepatelnost je vhodná na kamenársku výrobu. Svojimi dalšími vlastnostami je vhodná pre stavebné úcely. Dobývací priestor o rozlohe 146.503 m² svojimi hranicami sleduje vyhodnotené geologické zásoby 1 987 tis. m³. Poponáhlajte sa, aby nám neodtažili aj kešku.

Pristup je možny z obce Kanaš dvomi cestami. Znackovanou, kde Vás cervena vyvedie cez sedlo medzi Strážami a na druhom razcestniku sa vyberte žltou priamo na Lysu Stráž. Neznackovanou: na konecnej autobusu dolava, cez mostik ponad potok a potom doprava a uz ides iba lukami az pod Straz. Je to krajsie a aj jednoduchšie. Alternatívou môže byt výšlap lúkami od obce Gregorovce, pripadne okolo kamenolomu (tuto mam najradšej).

V súcasnosti je prístup na vrch stažený (nie však nemožný) kalamitným drevom po veternej smršti, ktorá sa prehnala cez tento kopec.

Pri výstupe dbajte na ZVÝŠENÚ POZORNOST!!!