Andrej Bagar (* 29. október 1900, Trenčianske Teplice – † 31. júl 1966, Bratislava) bol slovenský herec a divadelný režisér.
Od roku 1914 sa učil vo Viedni za čalúnnika a súčasne študoval dekoratérstvo na umelecko-priemyselnej škole. Pracoval ako robotník, hotelový sluha, kurič. Od roku 1922 študoval herectvo na dramatickom konzervatóriu v Prahe.
V rokoch 1923 - 1925 a 1939 bol členom činohry SND. Medzitým hral v Košiciach a Pardubiciach. V rokoch 1939 - 1940 pre svoju protifašistickú činnosť bol väznený. Po prepustení pôsobil pod krycím menom Ján Minárik ako režisér bratislavského rozhlasu. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine. Po uvedení inscenácie Filip II. mu zakázali pobyt v Martine. Odišiel do SNP, kde s divadelným súborom pôsobil medzi partizánmi (najprv ako komisár, neskôr založil a viedol Frontové divadlo). Po oslobodení bol do roku 1951 umeleckým riaditeľom SND. Od roku 1950 až do svojej smrti bol tiež pedagógom a tiež rektorom VŠMU.
V mladosti bol verejne činný. Od roku 1938 bol aktívnym členom KSČ. V rokoch 1957 - 1965 bol predsedom ZSDU. Dlhé roky bol členom UV KSČ a poslancom SNR.
Vo svojom hereckom vývine prešiel od postáv mladistvých elegánov po psychologicko vrstevnatejšie portréty veľkého množstva postáv v hrách domácich i zahraničných autorov.
Vo filme hral od roku 1935. Za svoju činnosť bol často ocenený: 1934 - nositeľ Štefánikovej ceny za dramatické umenie, 1945 - nositeľ národnej ceny, 1947 - Československý vojnový kríž, 1947 a 1951 laureát štátnej ceny, 1949 - nositeľ Radu 25. februára, 1955 - nositeľ Radu republiky a titul národný umelec, 1960 - nositeľ Radu práce.
V roku 1997 bolo Nitrianske krajové divadlo pomenované podľa Andreja Bagara.
Podľa svojho významného rodáka nesie meno od roku 2010 aj Základná škola v Trenčianskych Tepliciach.