V histórii Uhorska patrila k jedinečným táto tzv. dôchodková večná základina, ktorú vydal gróf Dionýz dňa 30. októbra 1898 vo Viedni na podporu svojho úradníckeho zboru v Krásnohorskom Podhradí. Bola určená pre pisárov, praktikantov a lesníkov aktívnych na jeho panstve. Vo večnej základine sa myslelo aj na siroty, vdovy úradníkov. Výška základiny predstavovala 20 ks šekov v hodnote 5000 forintov, čo je spolu 100 tisíc zlatých, teda 200 tisíc korún. (Pre zaujímavosť treba uviesť, že v tom čase predstavoval zárobok úradníka 25 a murára 35 zlatých mesačne, 100 kg pšenice stál 4,3 až 6 zlatých, jeden oblek stál 11 až 25 zlatých.)
Na pamiatku tejto udalosti nechali neskôr (zbor úradníkov) na skale v lesíku pod hradom Krásna Hôrka nainštalovať pamätnú tabuľu z čierneho mramoru. K samotnému osadeniu tabule pri príležitosti založenia dôchodkového fondu sa viaže málo informácii. Na zbierke sa podieľali členovia úradnickeho zboru, s najväčšou pravdepodobnosťou ju spustil Hodinka Mihály. Vyjadrovala vďaku manželom Andrássyovcom za ich bezhraničnú dobročinnosť. Za spomenutie stojí skutočnosť, že myšlienka založenia fondu vznikla 19.10.1898, ešte v ten istý mesiac – 30. 10. - už bola zrealizovaná.
Finančné dary Andrássyovcov, nech už prichádzali z iniciatívy kohokoľvek, mohli na prelome 19. a 20. storočia znamenať pre niekoho prežitie tuhej zimy, zabezpečenie vzdelania a celkového kultúrneho povznesenia obce, mesta a regiónu.