Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami. Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole. Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre košický oceliarsky gigant, nádrž je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.
Prvú písomnú zmienku o Bukovci poznáme z dokladu z roku 1347. Spomína sa ako villa Bakolch a stála tam už kaplnka. V staršom dokumente z roku 1330 sa opisujú hranice chotára obce Malá Ida, ale v tomto dokumente niet zmienky o terajšej obci Bukovec, takže v tomto čase ešte neexistovala. Pravdepodobne ide o miesto, ktoré je v dokumente uvedené ako Varaliareu, chybne publikované ako Varabaeu. Miesto charakterizuje lokalitu s dnešným Bukovcom, ktorý leží pod niekdajším starým hradom. Je možné, že v roku 1330 tu už stáli domy. Bukovec bol vlastníctvom rodiny Čurka z Malej Idy.
V roku 1401 však kráľ Žigmund prevzal obce Bukovec a Hýľov do svojho vlastníctva, keďže sa v danej lokalite našli náleziská striebra. Je pravdepodobné, že bane nedosahovali požadovaný výnos, pretože už v roku 1427 Bukovec vlastnil Šebastián z obce Geča. Tento určite získal kráľovu náklonnosť, o čom svedčí aj jeho prítomnosť v sprievode kráľa v Ríme v roku 1443, kde bol Žigmund korunovaný a cisára. Tam aj žiadal od pápeža výhody pre kostol sv. Petra a Pavla v Bukovci, ktorému bol patrónom. Aj mesto Košice malo snahu získať Bukovec do svojho vlastníctva, ale v roku 1446 bola obec opäť prisúdená rodine Šebastiána z Geče, konkrétne jeho synom. Keď však tento rod vymrel, kráľ Vladislav v roku 1491 daroval Bukovec mestu Košice. Portálny súpis z roku 1553 však dedinu Bukovec uvádza ako majetok Pavla Draholca. Osada mala vtedy rozlohu 6 port.
Názov obce je odvodený zo slovenského slova buk a vznikol podľa charakteristického lesného porastu celého okolia. Tento spôsob pomenovania nie je na Slovensku ojedinelý, stačí si pripomenúť Hrabovec, Tisovec a Kolenovec. Nikdy tu nebola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva dediny, ani nikdy nebol menený názov obce za rýdzo maďarský. Označenie Bukócz pochádza zo slovenského názvu. Od počiatku dediny tu žili Slováci. K výraznejšiemu národnostnému zmiešaniu došlo v čase, keď Bukovec vlastnili Košice. Vtedy sa sem prisťahovali nemecké rodiny rovnako ako aj do Bašky a Hýľova. Aj v 16. storočí sa tu však rozprávalo prevažne slovensky a nemecky. Svedčí o tom aj prítomnosť Gregora Gosnovského, ktorý tu v rokoch 1585 - 1591 a v roku 1608 pôsobil ako kňaz, luteránsky farár, pretože ešte predtým slúžil ako slovenský kňaz v Košiciach. Aj v roku 1643 do Bukovca získal za farára pozvanie muž, ktorý mohol slúžiť len slovenským a nemeckým luteránom. Bol to Tobiáš Birckmanus, ktorý bol predtým slovenským kazateľom v Sabinove. Už do roku1696 však Nemci z Bukovca odišli, alebo vymreli, pretože v tomto roku sa v Bukovci robil súpis poddaných. Objavilo sa tam osem mien, z ktorých sedem boli rýdzo slovenské, len jedno poslovenčené nemeckého pôvodu.V roku 1715 tu žili 4 poddaní, v roku 1720 tu bolo 6 poddaných. Lexikon z roku 1773 uvádza, že v dedine sa hovorí prevažne po slovensky a odvtedy Bukovec vystupuje aj ako rýdzo slovenská dedina.
*** Odporúčaný odlov po 16.00 a počas víkendov ***
Zdroj: mestoKosice.sk