Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1247. Obec sa v tomto dokumente spomína ako „Bosk“, majetok Poušu z rodu Abovcov, vznikla však skôr. Založili ju štyri nemecké a štyri slovenské rodiny. Svedčia o tom pôvodné priezviská prvých obyvateľov obce (Németh), aj názvy lokalít v obci (napr. „Bangord“).
V roku 1322 Bašku vlastnili zemania Dominik a Ján, synovia Matúša, syna Poušu z Bašky. K vlastníctvu došli spomínaní majitelia Bašky pravdepodobne v časoch feudálnej anarchie, keď vymrel rod Arpádovcov.
V roku 1427 obec patrila Frankovi zo Šemše a mala 10 port (Porta je termín pre bránu, ktorá viedla na cestu, s tým, že za bránou sa nachádzala usadlosť, čiže kompletný hospodársky dvor s viacerými domami a účelovými budovami.). V roku 1447 sa stala majetkom mesta Košice, ktoré Bašku odkúpilo do svojho feudálneho vlastníctva od pôvodného majiteľa, miestneho zemana a kapitána Spišského hradu Petra. Podľa myslavskej suplikácie z roku 1580 sa tak Baška stala súčasťou drevársko-banského podnikateľského zázemia Košíc.
Vzhľadom k relatívne nepriaznivým terénnym podmienkam bola Baška v stredoveku osídlená len slabšie. V roku 1559 tu žilo 16 rodín, v roku 1715 mala 2 domácnosti, v roku 1828 mala 27 domov a 198 obyvateľov, v roku 1869 tu žilo 188 obyvateľov. Neskôr sa ich počet pohyboval medzi 200 až 300. V súčasnosti má obec 315 obyvateľov.
Historik Branislav Varsik sa domnieva, že názov obce je odvodený od slovenského osobného mena Božk, Božek, alebo Božka. Ďalšie - neskôr vznikajúce - modifikácie mena obce sú dané tým, že v Baške sa nezachovala kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a viaceré uvádzané tvary sú pomaďarčením pôvodného názvu. Dedinu určitý čas obývali aj nemeckí prisťahovalci, avšak nie je jasné, či sa tak stalo až po odkúpení Bašky mestom Košice, alebo ešte predtým. Z tých čias sa zachoval chotárny názov „Bangort“, čo pochádza z nemeckého slova Baumgarten, takže sa dá predpokladať, že tam Nemci pestovali ovocie. V 16. storočí nastáva opäť nárast slovenského obyvateľstva Bašky a lexikón z roku 1773 udáva, že sa v obci hovorí prevažne slovensky.
Potok, ktorý tečie od Bašky sa v roku 1330 pri opise chotára obce Gord uvádza ako Boskypatak, Boskopothok. V listine z roku 1377 sa však potok uvádza ako Kysmisla, čiže Malá Myslava. V súčasnosti sa na konci dediny nachádzajú drobné potôčiky – najväčší prameň z nich sa volá „žľabok“. Tradovalo sa, že sú liečivé.
Pôvodné príbytky v dedine boli postavené z hliny a strechy mali slamené. Približne pred 150 rokmi vypukol v dedine požiar. Jeho plamene zničili takmer celú dedinu – v tom čase asi 50 domov.
Za 1. ČSR bola Baška podhorskou poľnohospodárskou dedinou. V rokoch 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Po 2. svetovej vojne bola v obci zavedená elektrina a miestny rozhlas. V roku 1958 bolo založené jednotné roľnícke družstvo, v roku 1960 štátny majetok. Časť obyvateľstva sa zamestnala v priemyselných podnikoch v blízkych Košiciach. Baška sa začala rozrastať okolo roku 1970. Nové stavebné pozemky vznikli v častiach „Na lúkach“, „Bangord“ a „Krečice“. Počet obyvateľov postupne rastie. V 90. rokoch 20. storočia bol postavený Dom smútku a ihrisko v dolnej časti dediny, dedina bola plne plynofikovaná. Začalo sa s výstavbou verejnej kanalizácie a vodovodu.
Zamestnanie obyvateľov Bašky bolo v rozhodujúcej miere ovplyvnené prírodným prostredím, v ktorom sa obec nachádza. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a vďaka okolitým dubovým lesom aj lesným hospodárstvom. O význame lesného hospodárstva v živote obyvateľov svedčí aj pôvodne zachovaná pečať Bašky z roku 1839. Okrúhla pečať s maďarským kruhopisom: „Baska hellysége petséttye“ sa stala východiskom pre návrh súčasného erbu obce.
Na území obce a v jej katastri sa nenachádzajú významnejšie archeologické náleziská.
Výhodná poloha obce v bezprostrednej blízkosti mesta Košice (3 km) a výhodné prostredie – cez obec neprechádza výpadovka, je tu tichý a pokojný život vidieckeho charakteru zvyšuje v posledných rokoch atraktivitu obce a záujem o výstavbu rodinných domov v katastrálnom území obce. V najbližších rokoch sa počíta s intenzívnejšou stavebnou činnosťou a nárastom počtu obyvateľov.
*** Krabku sme umiestnili neďaleko autobusovej zástavky a zároveň dostatočne ďaleko od ostatných kešiek v obci, ktoré nezabudnite navštíviť. ***