Názov obce Drienovec je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka /som - Somodi/, hojne sa vyskytujúcej v katastri obce.
Podľa legendy, ktorá sa dodnes zachovala, kráľ Béla IV. v r. 1241 po prehre v bitke s Tatármi pri puste Mohi prechádzal naším územím vojskom. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkami a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná kronika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky.
Prvá zachovalá písomná správa pochádza z r. 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu "Sumugy". Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v I. polovici XIV. stor. spomína hrad a dedina Sumugy, čiže dnešný Drienovec.
Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané "Vízió".
V listine z r. 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldavy pripomína už dedina Sumugy, ako slobodná kráľovská dedina, kde sa vyberá mýtne. Toto mýtne sa vyberalo na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc.
Kráľ Ľudovít v r. 1349 dedinu Sumugy, ako súčasť Abovskej stolice, dáva do rúk šlachty, synom a dcéram Ota z Tellesprunu.
V tomto období už bol v dedine kostol a dva mlyny. V r. 1387 kráľ Žigmund daruje kráľovský majetok Sumugy Jánovi z Kapolya. Po smrti kráľa Žigmunda dva roky kraľuje jeho zať.
II. svetová vojna zanechala, tak ako všade inde, aj v našej obci hrozné následky. Rostrielená a zhorená obec sa materiálne postupne obnovovala. Duševná obnova však trval niekoľko desaťročí. 19 rodín zostalo bez živiteľa a 63 sirôt nemalo otca. Zomreli vo vojne, ostali v zajatí, alebo násilne boli odvlečení na nútené práce do Ruska, odkiaľ sa ich veľa nevrátilo. Dôsledkom pozemkovej reformy a znárodnenia sa mení život aj v našej obci.
Vznikajú štátne majetky a poľnohospodárske družstvá. V r. 1949 sa zakladá aj v našej obci JRD, ktoré začalo spoločne obrábať pozemky v rozlohe 45 ha, neskôr 220 ha. Jeho prvým predsedom sa stal Štefan Nagy /Ádor/. V r. 1956 jej rozloha sa zvýšila na 800 ha, v r. 1957 celková plocha ornej pôdy s lúkami a pasienkami je 1029 ha, počet členov JRD je 141. Pestujú sa obilniny: pšenica, jačmeň, ovos, raž, ďalej kukurica, repka, cukrová a krmná repa, ďalej zelenina, melóny, hrozno. Družstevníci sa venujú chovu ošípaných, hovädzieho dobytka, oviec a hydiny.
Vďaka JRD: z Budulova, Pédera, Mokraniec, Debrade, Drienovca a Janíka sa v r. 1972 dohodli na spoločnom hospodárení a vytvorení zlúčeného JRD. Jeho hospodári na svojich pozemkoch sama.
V 60- tych rokoch v obci sa rozširuje aj obchodná sieť. Obyvatelia majú predajňu s textilom, priemyselným tovarom, mäsom, predajňu obuvi, zeleniny a pohostinstvá. Ľudia si stavajú dvojpodlažné domy alebo podpivničené, vkusne prispôsobené prostrediu. Okolo rodinných domov sa objavujú živé ploty a trávniky. V r. 1965 sa začína a v r. 1966 je už dokončená výstavba vodovodu. Po nej nasleduje úprava obecných ciest a chodníkov, reguluje sa tok potoka. Začína sa výstavba nového kultúrneho domu, ktorý sa slávnostne odovzdáva do užívania v r. 1970. Obec je od r. 1992 plynofikovaná.