SK: Ako som si tak kráčal prekrásnym lesom na prechádzke od Na háku? smerom ku Kramárom, zrazu ma uprostred lesa ovalil pohľad na hojdačku. Čo tu robí hojdačka? A ešte k tomu krásna stará, presne taká, na akej som sa kedysi v detstve niekde inde hojdával. Pohľad na túto starú hojdačku uprostred malej lesnej čistinky je tak veľmi bizarný, že som sa rozhodol sem ukryť kešku. Ak chcete, vydajte sa ku keške od waypointu P1, budete to mať aj s prechádzkou veľmi pekným lesom a aj vás možno pohľad na hojdačku prekvapí. Ak chcete rýchlo odloviť, najkratší prístup z civilizácie je od závory pri waypointe P2. Poznámka: Obidve miesta označené ako Parking sú však len okrajmi cesty, na ktorých sa zvyčajne dá v pohode parkovať, nie sú to však oficiálne parkoviská.
Keška je umiestnená na starom telegrafnom stĺpe. Na odlov budete potrebovať kamoša, bicykel alebo rebrík, aby ste dočiahli.
Ako funguje hojdačka?
Čistý vzduch v lese a krátke pohojdanie ma primälo položiť si zásadnú otázku: Ako vlastne funguje hojdanie? Ako je možné, že malé dieťa sa po ľahkom prvom kývnutí dokáže správnym kmitaním nôh rozhojdať tak, že reťaz hojdačky nakoniec dosahuje takmer 90 stupňové uhly k zvislici? Od čoho sa takýmto kmitaním nôh a zakláňaním to hojdajúce dieťa vlastne "odráža"? Najviac ma udivilo, že túto otázku som si vlastne doteraz nikdy nepoložil, pritom to hojdanie vyzerá šialene paradoxne.
Tak sa na to teda pozrime. Hojdačka sa podobá na kyvadlo. Ak by dieťa na hojdačke iba sedelo, mohli by sme sledovať klasické kyvadlo. Kinetická energia sa premieňa na potenciálnu, až kým dieťa nevynesie do najvyššieho bodu jedného kmitu. V tomto najvyššom bode pohybu má dieťa nulovú kinetickú a maximálnu polohovú energiu. Potom sa hojdačka pohne dolu, potenciálna energia sa premení na kinetickú, najspodnejším bodom pohybu kyvadla dieťa preletí najrýchlejšie, a potom opäť spomaluje a kinetická energia sa znova premieňa na potenciálnu, až kým opäť nezastaví v krajnej polohe. A kebyže nebolo trenia, tak môžete svoje dieťa položiť na hojdačku a ono sa tam naveky bude takto pekne kývať. Vďaka treniu ložísk a odporu vzduchu takéto nepoháňané kyvadlo nakoniec po pár kmitoch zastaví.
Zbežný pohľad na detské ihriská však človeku napovie, že malé deti čosi už predsalen tušia o parametrickej rezonancii a tak možno sledovať, ako sa drobci rytmicky zosúlaďujú so svojimi hojdačkami a záklonmi, predklonmi trupu a pokrčovaním a vystieraním nôh vhodne poháňajú svoje hojdačky vyššie a vyššie. Ako je to ale možné? Deti tým efektívne pracujú so svojím ťažiskom. Ak pri prechode spodnou časťou kmitu zvýšia ťažisko, zvýšia tým rýchlosť hojdačky (lebo sa zachová moment hybnosti, je to ako keď krasokorčuliarka pritiahne pri piruete končatiny k osi otáčania). Na to aby sa pri prechode spodnou časťou kmitu dieťa z poloľahu zdvihlo do sedu, musí prekonávať odstredivú silu pohybujúcej sa hojdačky a aj gravitačnú silu. Pohyb ťažiska proti pôsobiacej sile = vykonaná práca. Touto prácou dieťa dodá do kmitu energiu (premení trochu chemickej energie z raňajok na kinetickú energiu hojdačky).
Naopak, v najvyššom bode kmitu (keď hojdačka zastaví "hore"), dieťa záklonom, resp. predklonom ťažisko trochu oddiali od osi rotácie hojdačky. Keďže však hojdačka v tomto bode stojí, nestráca tým žiaden moment zotrvačnosti, iba sa tak pripravuje na to, že sa v neskoršej fáze opäť na hojdačke zdvihne a dodá kinetickú energiu. Záklonom sa len stratí trochu potenciálnej energie, pretože ťažisko sa oddialením od osi rotácie posunie aj nižšie v gravitačnom poli Zeme. Je to však menší vertikálny posun ako pri zdvihnutí sa v spodnej časti kmitu, pretože teraz je hojdačka maximálne vychýlená do strany, posun ťažiska o x cm ďalej od osi znamená posun o x*cosφ smerom k zemi. A čím je uhol hojdačky voči zvislici (φ) bližší k 90°, tým je jeho kosínus bližší k nule.
Prajeme krásnu prechádzku.
EN: This cache is dedicated to a mysterious old swing in the middle of a forrest. Actually, it is on the edge of the forrest, but if you come from the waypoint P1, you will have the impression that it is in the middle of a forrest. If the idea of impression of a swing in the middle of the forrest doesn't impress you at all, you can skip the 20 min walk and park 40 meters from the cache at P2. Please note that the parking waypoints are not official parking lots. These are just places at the side of a road where people usually park their cars when they go to take a walk here.
The cache is placed on a telephone post. You will need a buddy or a small ladder to help you reach it.