V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i cez Turniansky chotár. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu.
Samotná stavba železnice ("štrečky") viedla cez územie chotárov Trenčín Kubrá, Soblahov, Mníchova Lehota, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce a Selec. S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo denne odosielané z Trenčína 40 vagónov dreva. V jednotlivých chotároch trasa viedla i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe boli využívaní vojnoví zajatci.
Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké járky. O kvalitne prevedenej práci sa ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení. V neskorších rokoch - po ukončení používania si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice) a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.