História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy okolo roku 1300 a prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1365 ako kaplnka. Išlo o typickú stavbu tých čias - jednolodie s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou vežou na západnej strane. Na stavbe sa podľa všetkého podieľali majstri z dielne pri opátstve v Kláštore pod Znievom.
Počas reformácie kostol užívali protestanti (v období rokov 1581 až 1706). V roku 1611 bol renesančne prestavaný, keď loď, presbytérium i prízemie veže dostali murované klenby. Na prestavbu prispeli aj členovia šľachtického rodu Révaiovcov a realizovali ju zrejme remeselníci, ktorí stavali rodový kaštieľ v Sklabini.
V roku 1900 bola opravovaná strecha objektu, menšie úpravy sa realizovali aj počas 20. storočia.
Zaujímavosti
- Kostol v areáli cintorína tvorí výraznú dominantu krajiny.
- Podľa niektorých odborníkov má stredoveký pôvod iba súčasná sakristia, ktorá slúžila ako kaplnka. Súčasnú podobu mal kostol dostať až v roku 1611.
- Kostol má zjednotený priestor lode a presbytéria nielen v exteriéri (strecha), ale aj v interiéri - klenba lode plynule prechádza do presbytéria (pri renesančnej prestavbe bol odstránený víťazný oblúk).
- Súčasťou výzdoby kostola bol neskorogotický oltár z roku 1517, ktorého súčasťou sú aj gotické drevené plastiky Madony, sv. Barbory a sv. Kataríny. Dnes sa nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine.
- V kostole je umiestnená soška sv. Margity, ktorá pochádza z kostolíka Turčianskom Jasene.
- V niektorých oknách sa zachovala gotická kamenná kružba.
- Z presbytéria do sakristie vedie gotický portál.
- V omietke na veži sú vyryté nápisy z 16. a 17. storočia.
- Štyri z konzol klenby sú zdobené hlavami zvierat.
- Na začiatku 17. storočia pôsobil v Dražkovciach evanjelický kňaz Juraj Schmidelius z Brezna, ktorý sa zúčastnil Žilinskej synody v roku 1610 .
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Turčiansky Peter, Turčianske Jaseno a v Martine.
História a popis
Objekt bol postavený v okrajovej časti obce Dražkovce ako solitérna budova a pohľadová dominanta. Samotný kostol stoji približne v centrálnej časti jeho novodobo ohradeného areálu obklopený cintorín. Pravdepodobne už v roku 1297 podľa Jána Beňku bola postavená kaplnka sv. Heleny. Samotná kaplnka patrí, podľa rozboru Václava Mencla, do okruhu ranogotických kostolov premonštrátskej stavebnej huty z Kláštora pod Znievom. Prvá oficiálna písomná správa o kaplnke je z roku 1365 a to v rámci písomnej dohody medzi zemanmi z Dražkoviec a okolia a svätomartinským farárom Bartolomejom. Kaplnka sv. Heleny podľa V. Mencla bola postavená v súčasnom rozsahu a to loď, svätyňa, sakristia a veža bez klenbových konštrukcií. Od roku 1581 až do roku 1709 slúžil kostol okolitým evanjelickým cirkevným zborom z okolitých obci. V roku 1611 bol priestor lode, svätyne a prízemnej miestnosti veže zaklenutý. Podľa Ota Škrovinu bola kaplnka (súčasná sakristia) pri prestavbe v roku 1611 rozšírená do dnešnej podoby kostola. Do súčasnosti prešiel kostol jednoduchými opravami, bez podstatnejších zásahov do hmoty. Kostol je jednoloďová stavba zo svätyňou s rovnakým záverom na juhovýchodnej strane, zo severozápadnej sakristie. Do kostola je hlavný vstup z južnej strany cez prízemné miestnosti veže. Loď, svätyňa a podvežie sú zaklenuté renesančnými valenými klenbami so stýčenými lunetami. Sakristia je plochostropá. Samotné klenby nad loďou a svätyňou obsahujú napodobneninu sieťovej klenby s vystupujúcimi menšími štukovými hrebienkami a štukovými ornamentami. Fasády kostola sú jednoduché bez výraznejšej tektonickej výzdoby a oddeleného skla. Jednotlivé časti fasád sú výškovo rozdielne, veža je päťpodlažná. Medzi okennými osami a nárožiami lode s presbytérniom sa nachádzajú dvojstupňové oporné piliere ukončené pultovou strieškou s oplechovaním. Loď a svätyňa kostola je zaklenutá spoločnou sedlovou strechou ukončenou na východnej strane murovaným štítom. Pultová strecha nad sakristiou plynule nadväzuje na severnú strešnú rovinu spomínanej sedlovej strechy. Pôdorysne štvorcová veža je ukončená nevysokou štíhlou osembokou ihlanovou strechou s plytkými nábehmi na nárožiach. V hornej časti je ihlan ukončený malou cibuľovou strechou, nad ktorou je makovica a kovový ozdobný kríž.
Krov
Krov nad loďou a svätyňou, je krokvovej konštrukcie, v pozdĺžnom smere viazaný dvojitou stojatou stolicou s piatimi plnými väzbami. Medzi nimi je päť väzieb prázdnych, pričom každá tretia je de facto medziľahlou, s väzným trámom a krokvami osedlanými na stredové väznice. Plnú väzbu tvoria postranné stĺpiky zhora čapované do väzného trámu, spoje sú zboka fixované kramľami. Stredové väznice sú čapované na stĺpiky, ktoré odtláča vzpery pod krokvami (medzi väzným trámom a stĺpikmi) spolu s rozperou vytvárajú systém dvojitého vešadla. Prázdne väzby majú krokvy šikmo čapované do krátčat. Tieto sú kolmo čapované do pozdĺžne orientovaných výmen, medzi väznými trámami plných, resp. medziľahlých väzieb. Vzhľadom na užší pôdorys svätyne a rovnakú šírku (rozpätie) krovu sú krátčatá nad svätyňou dlhšie, oproti krátčatám nad loďou. Pôvodný murovaný štít, ktorý v minulosti oddeľoval podkrovia nad loďou a svätyňou bol v minulosti (pravdepodobne pred výstavbou súčasného krovu) odstránený.
Pozdĺžnu os stolice tvoria stĺpiky, väznice a symetrické pásiky, ktoré ich zavetrujú. Pásiky sú so stĺpikmi aj väznicami preplátované na rybinu. Tesárskymi značkami- sekanými rímskymi číslicami od I do V, sú označené jednotlivé spoje plných väzieb. Prvá väzba je vztýčená pri veži, posledná pri východnom štíte. Severná strana od južnej je odlišná kontramarkou- šikmým zásekom pri rímskej číslice. Konštrukčné prvky sú kreslené. Okrem kramli sú v krove použité aj novodobé priemyselne vyrábané klince.
Krov nad loďou a svätyňou je príkladom prechodnej konštrukcie, typickej u nás pre obdobie II. Pol. 19. Storočia a nastupujúceho 20 storočia. V krove je zachovaných a sekundárne použitých viacero starších konštrukčných prvkov, pravdepodobne zo staršieho krovu (dlaby, otvory po kolíkoch a pod.)
Súčasný stav
Filiálny kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Martine. Je v pomerne dobrom stave. V roku 2009 bolo inštalované nové ozvučenie.