Dub nad závrtom, obvod kmeňa v prsnej výške je 467 cm, kmeň je vo vnútri bútľavý a do veľkej praskliny vo výške asi 4 m zateká dažďová voda, ktorá spôsobuje pomalé odhnívanie vnutra kmeňa , dúfam že tento proces bude čo najpomalší a dub ešte dlho bude kraľovať tomuto lesu.
nachádzaš sa v Národnom parku Slovenský kras, prosím nenarušuj a chráň našu prírodu
Planina Dolný vrch
je husto zalesnenou planinou, ktorá je plochá, prevažne mierneuklonená k juhu.
Nachádza sa tu množstvo krasových javov – škrapy, škrapové polia, krasové dutiny, závrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.
Planina Dolný vrch (Alsó Hégy) je rozdelená štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
Územie na slovenskej strane je súčasťou Slovenského krasu, na maďarskej strane patrí pod národný park Aggteleki Némzeti Park.
Najvyšším vrchom planiny je Pavlovský vrch (611 m n.m.).
Celkovo je na planine zdokumentovaných vyše 100 priepastí, z toho okolo 80 sa nachádza na slovenskej strane.
Najhlbšou priepasťami na Slovenskej strane sú priepasť Hlinoš (105 m) a Obrovská priepasť (100 m).
Na maďarskej stane je to priepasť Vecsem-buki zsomboly (246 m).
Nachádza sa tu PR Sokolia skala s výhľadovou Sokoliou skalou (450 m.n.m.).
Neďaleko obce Silická Jablonica pod Bukovým vrchom (499 m.n.m) stál neveľký hrad zvaný “Sokolí hrad“.
Dnes sú z hradu badateľné iba nepatrné zvyšky murív.
Na planinu vedie turistická značkovaná trasa z obce Hrušov (zelená), ktoré pokračuje na maďarskej strane až ku hradu Szádvár (potom až do obceSzögliget) a žltá turistická trasa z obce Silická Jablonica.
zdroj: Planina Dolný vrch