Dub pri studni Fertéš, obvod kmeňa v prsnej výške je 596 cm, dendrológovia odhadli vek jedného z najväčších dubov na Slovensku na približne 600 rokov. Dub rastie v tzv. Lese mŕtvych obrov pri studni s vodou s vysokým obsahom sírovodíka. Vďaka presvetľovaciemu zásahu pražských jaskyniarov spred niekoľkých rokov tento dub stále žije. Spodné vetvy sú už suché, keďže okolité pastevecké plochy pohltil les. Na tunajšej planine rastie posledných 22 staručkých dubov a nad mnohými pňami s priemerom až 2 m (!!) zostáva rozum stáť... Rozostupy medzi jednotlivými stromami boli kedysi až okolo 30 m.
zdroj: Gabi Lešinský
nachádzaš sa v Národnom parku Slovenský kras, prosím nenarušuj a chráň našu prírodu
Planina Dolný vrch
je husto zalesnenou planinou, ktorá je plochá, prevažne mierneuklonená k juhu.
Nachádza sa tu množstvo krasových javov – škrapy, škrapové polia, krasové dutiny, závrty, prepadliny, jaskyne a priepasti.
Planina Dolný vrch (Alsó Hégy) je rozdelená štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
Územie na slovenskej strane je súčasťou Slovenského krasu, na maďarskej strane patrí pod národný park Aggteleki Némzeti Park.
Najvyšším vrchom planiny je Pavlovský vrch (611 m n.m.).
Celkovo je na planine zdokumentovaných vyše 100 priepastí, z toho okolo 80 sa nachádza na slovenskej strane.
Najhlbšou priepasťami na Slovenskej strane sú priepasť Hlinoš (105 m) a Obrovská priepasť (100 m).
Na maďarskej stane je to priepasť Vecsem-buki zsomboly (246 m).
Nachádza sa tu PR Sokolia skala s výhľadovou Sokoliou skalou (450 m.n.m.).
Neďaleko obce Silická Jablonica pod Bukovým vrchom (499 m.n.m) stál neveľký hrad zvaný “Sokolí hrad“.
Dnes sú z hradu badateľné iba nepatrné zvyšky murív.
Na planinu vedie turistická značkovaná trasa z obce Hrušov (zelená), ktoré pokračuje na maďarskej strane až ku hradu Szádvár (potom až do obceSzögliget) a žltá turistická trasa z obce Silická Jablonica.
zdroj: Planina Dolný vrch