Hrad Súča Traditional Cache

Táto cache Vás dostane priamo na vrchol Krasína ku stožiaru, kde kedysi dávno stál Súčanský hrad, sú z tadiaľto veľmi pekné výhľady na Dolnú Súču. Obec sa nachádza v doline rieky Súčanky 10km severne od Trenčína.

Bohumír z rodu Ludanických dostáva v roku 1244 od kráľa Belu IV zem Súča za služby a oddanosť. Je pravdepodobné, že práve on postavil hrad. V prvej písomnej zmienke z roku 1318 vystupuje Dionýz "castellanus de Zucchan", ako verný Matúšovi Čákovi. Hrad bol teda v jeho dŕžave a po jeho smrti sa stáva opäť kráľovským až do roku 1393, kedy ho dostáva Stibor zo Stiboríc. V roku 1429 dáva kráľ Žigmund svojej žene Barbore rozsiahle majetky a medzi nimi aj hrad Súču. O 10 rokov neskôr ho kráľ Albert dáva svojej manželke Alžbete. Od roku 1475 má v zálohe panstvo Trenčín a Súču Štefan Zápoľský, v roku 1493 ich dostáva do daru od kráľa Vladislava II. Majetkom Zápoľských zostal hrad až do roku 1527, kedy ho kráľ Ferdinand skonfiškoval Jánovi Zápoľskému. Jan a Rafael Podmanickovi známy skôr ako zbojníci prepadli hrad v roku 1534 a stali sa jej držiteľmi. Kráľ im však hrad zakrátko odobral a daroval ho Thurzovcom. Podmanickovci po porážke Zápoľského musia sľúbiť vernosť kráľovi a ten im hrad v roku 1549 vracia s podmienkou zaplatenia 60tis. zlatých. Už o rok neskôr však vypláca kráľovská komora peniaze na zbúranie hradu na vrchu Krasín. Rafael Podmanický umiera v Považskej Bystrici v roku 1558 a jeho pozostatky sú neskôr prevezené do Súče a uložené v tamojšom kostole.

Hrad sa skladal z dvoch častí. Horný hrad obsadil vrch a oddelený bol od nižšie položeného predhradia šijovou priekopou. Podľa popisu sa skladal z obytnej budovy s niekoľkými miestnosťami, pivovaru a dielní, ktoré však stáli pravdepodobne už v predhradí. To sa rozkladalo na plošine medzi vrchom a skalou na ktorej je dnes vysielač. Jej zasekaný bok napovedá, že až potiaľto boli hospodárske budovy. Smerom na sever sú medzi stromami stopy po ďalších častiach hradu, ktoré plnili jeho obranný charakter.

Dnes je hrad v podobnom stave ako ho zachytil aj p.Janota pred 70timi rokmi. Múry sú zarastené vegetáciou a po budovách ostali len priehlbiny v teréne, naznačujúce ich polohu. Uprostred pichľavej húštiny, ktorá pokrýva hradný vrch sú ukryté aj pozostatky múru z interiéru nejakej budovy a terénne stopy naznačujú rozmiestnenie budov. Na samom vrchu, odkiaľ je pekný výhľad na Trenčín, a okolie, je odkrytá časť múru v hĺbke asi 30 cm miestnymi hľadačmi. Zreteľne je viditeľná aj prístupová cesta, šijová priekopa a stopy po stvabách v predhradí.

Na hrad sa dostanete zo stredu obce po zanikajúcom náučnom chodníku ktorý vedie popod vrch Krasín až k vysielaču, ktorý je umiestnený na skale, o ktorú sa opierali budovy dolného hradu.