Najskôr vám poviem prečo tento názov.
Jar je už v pokročilom štádiu, prvé kvietky sú už za nami. Je apríl.
Nie len mi vychádzame na keškobranie častejšie a do prírody. Mimo dediny a mesta.... ááá ....ten čistý vzduch a ticho. Krásne ticho, uvoľnená hlava od stresu niekde tam doma.
Nádhera.
Aj toto miesto, na ktoré vás, milí kolegovci pozývam, je tiché, kúsok od dediny. Ticho, prerušované len spevom vtákom a vetrom hrajúcim sa s lístím a konármi stromov.
No dobre ale teraz ten názov. Táto keška je tam, kde môžete počuť nielen to ticho ale aj vtáky, ktoré sa počas jari začínajú zahniezďovať. Kešku som venoval jednému malému, možno nie tak známemu a tým je Sedmohlások hájový.
Zoznámte sa 
Sedmohlások hájový (Hippolaris icterina)
Znaky: Žltou spodnou časťou tela pripomína kolibríka, je však o niečo väčší – 13,5 cm oproti 11 cm. Nohy sú sivomodré. Nezdržiava sa na zemi, ale ukrýva sa v korunách stromov. Nápaditý je jeho spev bohatý na rozmanité tóny. Sú v ňom zahrnuté často opakované motívy prevzaté od iných, zväčša penicovitých vtákov. Ak je vzrušený, ozýva sa nápaditým „di-deroi“. Počas spevu samček neúnavne poskakuje po konárikoch, najčastejšie v korunách stromov. Občas podnikne krátky let, pričom ďalej spieva. V priebehu hniezdenia spieva takmer celý deň, na severe aj počas svetlých letných nocí.
Rozšírenie: Sedmohlások hájový žije predovšetkým v lesoch a záhradách s hustými kríkmi a osamelými stromami. Vyskytuje sa aj v parkovej krajine.
Rozmnožovanie: Sedmohlások hájový patrí medzi našimi vtákmi k najlepším spevákom. Jeho spev sa vyznačuje častým opakovaním motívu a jednoliatosťou spevu trsteniarikov, intenzitou spevu drozda plavého a motívmi azda aj vtákov, ktoré počul v zimovisku. Hniezdo je postavené a vystlané veľmi dôkladne a pevne pripevnené k podkladu – nosnému konáru. Umiestnené býva spravidla v hustých kríkoch, nie je však veľmi dobre skryté. Väčšina hniezd je vo výške 2 až 4 metre, niekedy len meter vysoko. Od príletu na hniezdisko po začiatok znášania môže uplynúť až 25 dní. Obdobie hniezdenia trvá od konca mája do júna. Zahriavanie vajec začína, ako je zvykom u spevavých vtákov, až po znesení posledného vajca a trvá 13 dní. Niekedy sa o celé hniezdenie stará len samica. Na začiatku hniezdenia sa v nebezpečenstve ticho vytratí z hniezda, ku koncu vzrušene poletuje okolo votrelca. Starostlivosť o mláďatá trvá 13 až 14 dní.
Potrava: Hmyz a larvy.
Ďalšou časťou názvu je Zlatné. Hovorí sa tak tomu miestu kde ste sa dostali. Presnejšie tomu potôčiku, ktorý si určite všimnete. Neviem, overiť sa to už asi ani nedá, ale vraj tu kedysi ryžovali zlato. Či niečo naši ťažko povedať.
No čo zlatokopi hľadali zlato, kešeri hľadajú kešky .
Technické info:
Vlastné pero sa vždy zíde.
V zime v daždi a po daždi sem neodporúčam chodiť. Za sucha je to potôčik, po daždi potok a všade navôkol aj po príjazdovej cestičke samé blato.
Prístupová cestička ku keške vedie priamo z ulice, ale je to už dosť taká poľná cesta, takže auto nechajte asi radšej na konci ulice.
Pozor na žihľavu. Dlhé nohavice budú určite vhod :)
čerpané z knihy: SAUER, Frieder. Vtáky lesov, lúk a polí.