Tak ako v iných mestách na Slovensku tak ani v Revúcej komunisti nepoznali zľutovanie k časom minulým a v mene krajších a lepších zajtrajškov bezcitne asanovali jeden dom za druhým. Tu, na Ormisovej ulici bola kedy krásna štvrť plná rodinných domov ešte z čias starej Revúcej, vtedy známej ako Veľká Revúca. Popri rieke Zdychavka, ktorá sa tiahne pozdĺž tejto štvrte stál v minulosti nejeden mlyn, avšak dnes už niet stopy po žiadnom z nich. Údajne tu niekde (zrejme v hornej časti) sídlil aj pivovar. Moji rodičia mi spomínali, že sem ešte chodievali kočíkovať a vraj to bola najkrásnejšia ulica v celom meste. Bodaj by nie, veď je tu jeden z najlepších výhľadov na majestátnych kopec "Kohút".
Koniec tejto idylky nastal v roku 1988, keď sa sem prirútila búracia čata a za krátky čas bolo po všetkom. Z plánovaného nového sídliska sa stihlo postaviť iba pár poschodí z prvých dvoch panelákov, keďže čoskoro po zahájení výstavby prišla nežná revolúcia a výstavba sa tým pádom zastavila. Potom ešte niekoľko rokov trvalo, kým sa na nedokončených panelákoch pristavilo podkrovie a byty začali napĺňať svoju funkciu. Týmto panelákom sa zvyklo hovoriť aj "Ukrajina", keďže z veľkej časti si tu svoj domov našli obyvatelia z Ukrajiny.
Smutnými svedkami minulosti je dnes niekoľko ovocných stromov, ktoré boli kedysi súčasťou záhrad. Taktiež sa dá všimnúť nejaký ten múrik zo zvyškov plota, studňa, alebo časti podlahy. V súčasnosti nie sú známe informácie o tom, žeby sa tu plánovala nejaká výstavba, alebo revitalizácia. Namiesto toho sa postupne ničia zelené plochy v centre mesta a namiesto nich sa tam stavajú polyfunkčné domy, ktoré vytvárajú aj napriek pádu bývalého režimu ďalšiu jazvu na tvári tohto mesta.
Vo vedľajších bytovkách sa usadili neprispôsobiví občania, takže tým smerom radšej ani nechoď a taktiež si dávaj pozor, nech ťa títo všezvedavci pri hľadaní nevidia.