Luzencova halda v Seredi EarthCache

Táto zemská keš je venovaná umelej hore – halde lúženca, ktorá je pri Seredi navršená tak dlho, že je na vrstevniciach a reliéfoch všetkých máp, a jej vplyvu na morfológiu a ekológiu krajiny. Viac na

Z histórie:

O vybudovaní národného a neskôr štátneho podniku Niklová huta Sereď rozhodli orgány ČSSR v druhej polovici 50. rokov. Od nábehu výroby v roku 1963 produkoval podnik ročne 1700 až 3200 ton niklu a 60 ton elektrolytického kobaltu. Štát pritom každý rok dotoval nerentabilnú výrobu z dovážanej nekvalitnej albánskej rudy v rozpätí od 180 mil. Kčs do 250 mil. Kčs.

Ekonomiku výroby niklu tiež zhoršovalo nevyužívanie odpadnej železnej rudy (lúženca), v ktorom okrem množstva ďalších ťažkých kovov ostávalo aj 50 percent železa. To bolo tiež platené v cene rudy. Lúženec v množstve približne 6,5 mil. ton na skládke s rozlohou asi 30 ha dosiaľ spôsobuje ekologické problémy.

Vysoká energetická náročnosť a vylúčenie dotácií zo štátneho rozpočtu v roku 1991 rozhodli o nepokračovaní výroby.

Po roku 1999 bol vo 85 verejných dražbách a 14 priamych predajoch majetok tohto štátneho podniku v likvidácii predaný 49 firmám, sídliacim väčšinou v bývalom areáli Niklovej huty.

Z geológie:

- Skládka lúženca leží vo výške 125 m n. m. na južnom okraji Dolnovážskej nivy na rozhraní katastrálnych území Serede a Dolnej Stredy. Podľa environmentálnej regionalizácie SR patrí k silne narušenému prostrediu. Problém je o to vážnejší, že došlo ku kríženiu krajiny vynikajúcej pre poľnohospodárstvo (vysokoprodukčné pôdy) s farebnou metalurgiou. Niva Váhu v podloží skládky lúženca je budovaná kvartérnymi fluviálnymi sedimentmi s mocnosťou 10 – 12 m.

- Samotnú skládku tvorí antropogénny sediment – lúženec. Vznikol mletím a prepieraním albánskej železoniklovej lateritickej rudy. Zrážky dobre prenikajú skládkou a časť sa rýchlo odparí, lebo lúženec intenzívne absorbuje slnečné žiarenie a prehrieva sa. Skládka predstavuje nápadnú formu reliéfu, ktorá ostro kontrastuje s okolitým rovinatým reliéfom nivy Váhu. Priemerná relatívna výška skládky je 18 m, najväčšia je v južnej a západnej časti okolo 35 – 40 m (rozloha skládky je 30 ha, z toho 3,8 ha je rekultivovaných; súčasný objem predstavuje 6,5 mil. ton. Má tvar antropogénnej stolovej hory.

- Z geomorfologických procesov pôsobia na skládke najmä stružková erózia, oplachovanie svahov, zliezanie materiálu, deflácia a antropogénne procesy, ktoré urýchľujú všetky predchádzajúce. Oplachovanie svahov a plošiny spôsobuje dažďová voda, voda z roztopeného snehu a kropiaca voda.

- Pôdnu pokrývku na skládke tvoria technozeme (technogénne substráty). Skládka má špecifickú vegetáciu - s minimálnymi biogénnymi procesmi - na plochách toxického priemyselného odpadu.

Z ekológie:

Likvidáciou Niklovej huty v roku 1993 zanikol síce hlavný zdroj kontaminácie, ale znečistenie pretrváva. Štát sa zbavil zodpovednosti predajom skládky. V roku 1994 sa stala súkromným majetkom. V súčasnosti predstavuje skládka akési antropogénne, ale neefektívne ložisko koncentrátu železa. Terajší majiteľ skládky (už štvrtý od roku 1994) je paradoxne kvalifikovaný ako malý znečisťovateľ a kompenzácia 670 € mestu Sereď je irelevantná. Ťaží ročne približne 50 000 t lúženca, čo znamená, že skládka môže byť zlikvidovaná ťažbou približne za 130 rokov, ale iba vtedy, ak sú údaje o ročnej ťažbe reálne (údaje nie sú k dispozícii). Likvidácia ťažbou je pomalá s rizikom znečisťovania ovzdušia, vôd a pôd.

1. Pozoruj a popíš vlastnosti a štruktúru lúženca.
2. Porozmýšlaj o úlohe vegetácie rastúcej na halde v súvislosti s prebiehajúcouj eróziou a napíš ako sa bude pravdepodobne vyvíjat osud haldy v budúcnosti (bez zásahov človeka).
3. Ako sa nazýva takýto objekt v krajine (podľa pôvodu)?
4. DOBROVOĽNÉ: Odfoť sa v blízkosti "umelej hory" a priemyselných ruín. Ak chceš pomôcť z riešením, choď na

   http://zciernejnazelenu.sk/